Nebolo mi už najlepšie ani v nemocnici. Rástlo vo mne napätie. A rástlopomaly, ale iste stále viac a viac. Občas to vyvrcholilo do akéhosistavu, ktorý vôbec neviem pomenovať. Veľmi som sa vtedy o odbornústránku svojej hystérie nezaujímal. Keď bolo napätie neznesiteľné,začal som prudko dýchať a nastúpili silné kŕče v rukách. Niektorílekári hovorili, že je to normálne a že sa vlastne nič nedeje. Že je tolen prechodný dôsledok liečby. Iní sa zasa pýtali, prečo vyvádzam práveteraz, keď už mám taký kus cesty za sebou. Nuž či už som danéhysterické stavy vedel ovplyvniť, alebo nie, dosť na tom, že po každomtakom záchvate sa mi na chvíľu uľavilo.
Poctivo som však liečbu v nemocnici ukončil a s pocitom, že som nadobrej ceste, som sa vrátil domov. Dokonca som nastupil do zamestnania.Najprv som chvilu robil sprievodcu v múzeu, potom som dokonca nastupildo fabriky. Predstavte si to. Veď čo môže byť lepšie pre akútnehoneurotika, ako práca pri čistení špinavých zaolejovaných pletacíchstrojov v hlučnej prevádzke s uvrieskaným predákom. Vydržal som tam trimesiace...
Nuž a moje depresie sa veselo prehlbovali ďalej. Už mi začalo byťjasné, že to sám len veľmi ťažko ustojím. Škoda, že neexistujú slová,ktorými by sa to utrpenie dalo lepšie priblížiť. Bolo jasné, že tietostavy sú dôsledkom liečby. Zároveň mi však bolo jasné, že neurotik nieje neurotikom preto, lebo je homosexuál, alebo že sa lieči, či má inýproblém, ale je to o obecne chybnom postoji k životu. Už som aj prestaldodržiavať svoje pravidelné cvičenia "Ste so svojím partnerom..."
Vnútorný tlak a napätie sa stávali neznesiteľné. Večer som si líhal snapätím a rano vstával s napätím. Nevedel som si absolútne nijakopomôcť. Nijako si čo len na chvíľu uľaviť. Samozrejme som viackrátnavštívil svojho psychiatra. Musím, ale priznať, že okrem rád typu,nevšímajte si to, som sa nedozvedel nič. To vôbec nebolo možné nevšímaťsi, veď to ovládlo celé moje myslenie, celú moju existenciu. Už som sanevedel vôbec na nič sústrediť, len na to strašlivé vnútovne napätie.Dávno som už prestal spávať. Po prebdenej noci ráno "budíček" a poďhona pol šiestu do fabriky.
Nakoniec som už nedokázal ísť ani do tej fabriky. Len som sedel s pevnepritlačenými rukami k telu a ktovie prečo, kyvkal som sa. A do tohopočúval: "Prestaň sa kývať, choď von prejsť sa, zaoberaj sa niečím!" Javiem rodičovci, dobre ste to mysleli, ale ako ste mi vtedy liezli nanervy...
Od rána som vedel, že to urobím. Celý deň som sa na to pripravoval.Vedel som, že už to dlhšie nevydržím. Proste sa to nedalo vydržať.
Dodnes si presne pamätám, koľko som toho pojedol. Bolo to asi stovkaThyoridazínov a asi dvadsiatka Diazepamov. Večer som to pojedol vkúpelni. Keď som si ľahol do postele, bol som veselý. Ešte som sipospevoval.
Prebral som sa za niekoľko dní na ARE v Žiari nad Hronom. Až neskôr somsa dozvedel, že som sa ešte prebral a odtackal sa na záchod, kde manašiel brat. V podstate si dodnes myslím, že vďaka nemu ešte žijem.
Keď som sa ako tak vystrábil, prišli ma navštíviť rodičia. Mne bolovšetko jedno. Keď sa ma otec opýtal, či som na nich nemyslel, keď somto urobil, prišlo mi do smiechu. Fakt som sa mu do tváre vysmial. Anisi nedokážem predstaviť takú situáciu, čo asi museli moji rodičiaprežívať. Navštívia syna po takmer dokonanom pokuse o sebevraždu vnemocnici a on sa im ešte smeje do tvárí...
Navštívil ma aj môj psychiater. Aj keď bol taký chladný typ, cítilsom, že je nahnevaný. Vtedy som si to tak neuvedomoval, ale dnes mampocit, že on bol jediny, kto vtedy mohol nieco urobit a neurobil. Veďsom u neho pred pokusom o sebebevraždu opakovane bol a hovoril som mu, že tonedokážem vydržať... Zrejme som mal byť dôraznejší a on si vyložil celú situáciu inak.
Tak a týmto som si svoj prídel výčitiek lekárom nadobro vybral. Viac užnepadne ani jedna. Ostatne bolo súčasťou terapie, aby som sa cítil čonajhnusnejšie. Tak to teda vyšlo na tisíc percent.
No a z ARA som sa samozrejme dostal do ďalšej cvokárne. A veľmi rád somsúhlasil, veď som nevedel, čo so sebou. No a o tom, nabudúce. Akteda ešte vôbec niekto číta.:)))
Deti, ja vám z tohto miesta sľubujem, že som už takmer na konci svojich traum a odteraz to bude lepšie a lepšie.:)
tenjeho
