Som opäť v cvokárni. A táto je veru dosť krutá. Vôbec sa nepodobá natú, v ktorej som sa "liečil". Strávim tu tri týždne. Bez pretvárky, beznadsázky najhoršie tri tyždne v mojom živote.
Veľká, vlká, studená a tmavá. Taká je budova, do ktorej som sa dostal.Chvíľa uvolnenia, ktorú som zažil na ARE je nenávratne preč. Ja somtotálne zhrozený. Psychiatria má len dve oddelenia. Na prvom poschodíoddelenie ľahších pacientov a na druhom poschodí oddelenie ťažšíchproblematických, alebo nezvládnuteľných pacientov. Ja som prirodzeneprišiel na oddelenie ľahších pacientov. Tí ľahší, boli zmesou dlhodobochorých pacientov, ktorí boli v utlmenom štádiu (ani neviem, ako inakby som to nazval...), alkoholikov, ľahších psychóz a len zlomokneurotikov...
Nie, toto určite nebolo prostredie vhodné pre akútneho neurotikatesne po pokuse o sebevraždu a totálne psychicky na dne. Teda eštestále nie na dne. Na dno som sa dostal až tu. Vôbec som sa nedokázal nanič iné sústrediť, ako na to, že musím preč odtiaľto. Za každú cenu. Kamžesa len podel ten môj ochotne nepremyslený súhlas na ARE, ísť okamžitesem. Aby som sa odizoloval od vonkajšieho sveta. Aby ma nenapadloskúsiť to znovu... Ako keby som mal na výber...
Triasol som sa tak, že som sa nedokázal ani na chvíľu skľudniť.Nedokázal som sa v pokoji najesť, či napiť. Bolo mi neustále zima. Bálsom sa úplne všetkého.
Ošetrujúca lekárka si ma zavolala už v ten večer, keď ma priviezli.Zotrvala so mnou v pomerne dlhom rozhovore. Vôbec si napamätám o čomsme spolu hovorili. Len viem, ze som sa jej snažil vysvetliť, že to tunevydržím. A ona sa ma snažila presvedčiť, že tu sa dá celkom slušnevegetiť, len nech nevymyšľam. A že tu musím ostať, lebo tu má na mňačas a môže sa mi venovať...
Každé ráno bolo rovnaké. Vyhnali nás z izieb na chodbu a pootváralivšetky okná na chodbe, jedno aké bolo počasie. Ležanie v posteliachbolo zakázané. Pre mňa nesmierne krutý zákaz. A čakalo sa na vizitu.Vizita prebiehala tak, že všetci sedeli na chodbe dlhej ako vo väznici,prípadne sa premávali po chodbe, ktorú sa zároveň snažili poumývať dosťneurotické upratovačky. Celé to trvalo doobedie, len pár pacientov vždyišlo na pracovnú terapiu. A tu tam si vyvolali niekoho vyvolenéhospomedzi pacientov. Ten potom na pár minút zmizol vo vyšetrovni, kde sana neho pozrel primár aj s ošetrujúcim lekárom. Väčšina pacientov savšak nedočkala. Prečo aj? Všetko bolo jasné, stanovené aoddiagostikované. Každý bral lieky a injekcie ako mal a keď aj nechcelaj tak musel, tak o čom by sa kto s nim radil...
Teda to som ale zasa niečo napísal. A to som v minulej častisľúbil, že sa už začne všetko na dobré obracať. Tak keď obracať, takteda obracať. O tomto svojom trojtýždňovom pobyte by som zrejme dokázalnapísať ešte niekoľko dosť chmúrnych odstavcov. Ale kašlem na to. Načoto vôbec písať. Alebo možno raz, keď budeme s Medveďom končiť nejakúsériu slnkom zaliatych, radostných a presvetlených článkov, tak savrámci zachovania rovnováhy ešte raz pristavím pri tejto príšernejcvokárni.
Inaksa snažím robiť čo môžem, aby celé moje rozprávanie nevyznelo negatívnea melodramaticky. A aj keď to tak nevyzerá, vo svojich opisoch sakrotím, ako len môžem. Dúfam, že sa skoro dostanem aj k istýmvysvetleniam pre tých, ktorí možno teraz nie úplne chápu, prečo som celúsituáciu prežíval tak útrpne a dramaticky.
Pani doktorka zo začiatku dnešného pokračovania urobila na mňa jedenveľmi slušný "ofajč". Keď videla, ako sa driapem domov za každú cenu,povedala mi: "Dobre, pustím ťa, ale len vtedy, keď budeš súhlasiť sďalšou hospitalizáciou v inom vhodnejšom ústave." Tentokrát to malo byť až vKroměříži na "Psychoterapeutickom oddelení 18B pre liečbu neuróz." Taksa toto oddelenie vrámci kroměřížskej psychiatrie vtedy volalo a ja hotu veľmi rád a s veľkou pokorou a vďakou uvádzam...
Pani doktorke by som prisľúbil aj večné nebo na zemi, takže som sakonečne dostal domov. No a do tohto na tú dobu nesmierne progresívnehoústavu som sa dostal asi po mesiaci strávenom doma, čakajúc na svojtermín. A veru pani doktorka, dobre ste urobili. Česť a chvála vám. Aaby som vás, milí moji aspoň trochu ponaťahoval, tak o tom nabuduce...
tenjeho
