Veru tak. Dnes je “Svetový deň za dialóg vo veci náboženstva a homosexuality”.
Tééda to sú mi veci. Že by sme si dnes zasa raz podiskutovali? Veď to nebude ani prvý krát a ani posledný. Koho by to vôbec ešte bavilo. Rôzne strany majú rôzne pohľady a postoje a samozrejme, každý má svoju pravdu. Priznám sa vám, že nie som si celkom istý, či sa mi chce nejako prehnane dialógovať.
Nie, nedovolím si zmenšovať žiadne utrpenie. Ani to, čo prežíval 13. januára 98 Alfredo Ormando . Ani nezľahčujem prácu združení a spoločností zaoberajúcimi sa GLBT problematikou. Koniec koncov sám som pár krát "vytiahol do boja". Len akosi sa mi už v poslednej dobe nechce.
Radšej sa obujem do života. Niečo dobré uvarím. Pozriem si ďalší diel seriálu Heroes. Napíšem pár odkazov ľuďom čo mám rád a dlho som ich nevidel. Zavolám mamine. Umyjem riad. Na chvíľu si len tak poležím. A večer si skočíme do kina. Pozveme aj Braxa a dáme si bagetu v nejakom príšernom obchodnom centre...
Neviem či chcem s niekým dialógovať o tom, čo by kto z nás mal na sebe zmeniť, za čo by sa mal hanbiť, čo by mal vidieť inak ako to vidí ten druhý. Chce sa mi robiť jednoduché veci. Objednať lístky do divadla. Zanadávať si na vládu a šport. Dať si studenú čapovanú kofolu a horúcu čokoládu so šľahačkou.
Možno je to alibistické. Možno dokonca zbabelé. A možno je to úplná hlúposť. Neviem. Len cítim, ako mi kdesi vzadu v malom mozgu bliká taká nástojčivá myšlienka. "Dosť rečičiek. Poďme žiť. V skutočnosti na to nemáme príliš veľa času."
Tak ja teda idem. Zatiaľ sa majte.
PS: Keď som si to prečítal, tak to vyzerá, akoby som sa tu s vami lúčil. Muheheee - ako smeje jedna z mojich obľúbených. Netešte sa.
