Teraz ťa vidím, ako trochu väščieho. Máš v ruke "Macíka" a takého istého Macíka má aj tvoj brat. Macíkovia sú vlastne plyšové opice. Máš rád svojho Macíka, aj keď je už trochu špinavý a ušmudlaný. Napriek tomu, že ho nedávno mama prala, rýchle sa ušpiní.
Prichádza ktosi veľký a dospelý. Aha, oco prišiel. Ale čo robí? Veď on ti berie tvojho Macíka.
"Povedal som ti stokrát, že je špinavý a že ho nemáš dávať do úst."
Zároveň berie aj Macíka tvojho brata a čo to robí? Ach, čo to len robí! Veď on ich hádže do "šporhertu." Macíkovia umierajú v plameňoch.
Vidím ťa Romanko, ako veľmi plačeš za svojim Macíkom. Pýtaš sa svojej mamy, či to Macíka bolí, keď horí. Mama ťa ubezpečuje, že nie, ale tebe je ťažko uveriť...
Sedíš so svojim bratom pod vianočným stromčekom. Ako je len dobre pod tým obrovským stromiskom. Jete čokoládové figúrky. Aký si milý vo svojej naivite, ktorá nepozná zbytočné pravidlá. Nemáš ani "šajnu" prečo sa ťa takého špinavého od čokolády tí veľkí dospelí pýtajú:
"Romanko a ty tu čo robíš? To sa nesmie. Veď nebudeš obedovať."
Akoby nie, veď ty si sa predsa výborne naobedoval.
Vidím ťa, môj zlatý pred obrovským vysvieteným vianočným stromčekom, pod ktorým je plno darčekov a spolu s tebou zažívam tu nekonečnú opíjajúcu radosť. Ani nadýchnuť sa poriadne nedokážeš, taký si prešťastný.
Je sobota poobede a mama si chce trochu oddýchnuť. Ako si však môže oddýchnuť pri takých dvoch malých harantoch, akými ste ty a tvoj brat. Tak vás ukladá vedľa seba do postele. Mama už dávno spí a vám sa spať nechce. Zabávate sa "žužlaním" si palcov na nohách. A keďže bratov palec je bližšie a je to pohodlnejšie, tak radšej žužleš ten bratov. Po chvíli na teba príde potreba cikania. Hovoríš bratovi:
"Treba mi cikať. Aj mne", odpovedá brat. "Tak sa pocikajme!"
Romanko, vždy si bol dôvtipný. Vedel si čo robiť. A tak ste sa s bratom pocikali...
Ste v obyvačke, tentokrát všetci traja, teda aj so starším bratom a hráte sa papučovú vojnu. Zrazu ťa Romanko, vyruší bzukot. Veľká osa bzučí na okne a snaží sa odletieť. Lovecký inštinkt v tebe víťazí, berieš svoje okuliare a osu nimi o sklo okna pritláčaš. Osa leží na parapete a nehýbe sa. Víťazoslávne ju berieš do ruky a ...
...so strašným revom utekaš k mame so žihadlom zapichnutým v pršteku.
Je tam. Fakt. Vážne. Je v každom z nás. Nikam neušlo. Nikde sa nestratilo. Niekde je veľké, jasné a radostné. Niekde je maličké, slabé, neduživé a takmer zabudnuté. Ale je tam. Určite. Vaše vnútorné dieťa.
Je pre vás dôležité oveľa viac, než si mnohí môžete predstaviť. Dáva vám schopnosť intenzívne prežívať. Dáva vám možnosť prežiť si radosť i smútok či hnev úplne dokonca. Vaše vnútorné dieťa nemá zábrany, zatiaľ čo dospelý áno. Nepýta sa, či sa to smie, alebo nie, nemá pocity trápnosti pri vyjadrovaní svojich potrieb a citov.
Chráňte si ho. Hýčkajte si ho. Hlaďte ho. Hovorte s ním a milujte ho.
Stratilo sa vám? Neviete ho nájsť? Povinnosti, stres, hektický život a neustále naháňanie sa za všetkým a ničím. To všetko núti vaše vnútorné dieťa schovať sa do najužšieho a najtmavejšieho kútika vašej osobnosti. Tam sedí nešťastné, vystrašené a opustené.
Nájdite si chvíľu len a len pre seba. Uvoľnite sa a buďe len so sebou samými...
Vo svojom vnútri pokojne a trpezlivo hľadajte svoje dieťa. Pomáhajte si spomienkami na svoje prenádherné detstvo. Dovoľte si luxus detsky naivno krásnych myšlienok a spomienok. Keď budete trpezliví, nájdete ho.
Bude malé, ustráchané a veľmi smutné. Vezmite ho do rúk, jemne a citlivo ho objímte a vnútorným hlasom ho chláchoľte a ukľudňujte...
tenjeho
Doporučená literatúra
Richard Bach Útěky z bezpečí / Dobrodružství duše
Poznámka: S vnútorným dieťaťom sme pracovali na zážitkových seminároch už pred viac ako dvanástimi rokmi. Zážitky z tých čias sa mi nezabudnuteľne vryli do pamäte. Článok bol inšpirovaný hlavne nimi.
