Medveď mudruje - a prečo tento príspevok nemá poriadny názov

Prvé čo ma inšpirovalo boli články blogera, rozpravka o princovi, ktory opustil rodinu. Potom som v rozhovore s kamarátom spomenul ten nápad a veci sa pohli samé od seba.

Vidím to asi takto. Keď raz niečo nakúsnete a naozaj to stoji za to, tak On sa postará. Informácie začnú prúdiť ako pojašené a vám z toho môže aj hlavu roztrhnúť. A zrazu sa dozvedáte:

- Je mnoho mladych ludi, dospelych, ktorych nemorálna morálka vyženie z domu. Podobne ako v tej rozprávke. Utečú alebo dokonca ich vyhodia. A nielen homosexuáli, ale aj prespaté dievčatá, alebo neporiadni študenti. Rodičia si povedia je už dospelý - dospelá, tak nech si to užije. Mńa nikdo nebude zneužívať. Na mňa si nikto nebude ukazovať. Nech vypadne...

- Po dovŕšení osemnásteho roku života Vás z detského domova jednoducho "uvolnia". Projekty na pomoc mladých ľudí bez domova sa rozbiehajú veľmi pomaly a majú pramálo finančných prostriedkov.

- Často sa práve chovanci spolu ženia a vydávajú a nemajú okrem tety vychovávateľky nikoho, kto by im poradil a pomohol. A často nie je ani tá teta. Mladé mamičky skúste si predstaviť, že nemáte ani jednu babičku ani jedného deduška...Máte to? Takže žiadny voľný víkend. Žiadne opatrovanie detičiek počas maľovania bytu alebo cvičenia jógy. A žiadne nočné telefonáty,
- Mami malá má také červené fľaky na tváričke...čože odmerať horúčku? Neviem, počkaj...

- Po napísaní jednoduchého článku o najlepšej kamoške vám v diskusii až dve osoby navrhnú, že či nepotrebujete novú sestru, alebo dcéru. Viete, ja si tie reakcie veľmi, naozaj veľmi vážim a tak som dosť rozmýšľal, či ich vyťahovať takto verejne. Ale bez nich by tá nálada nebola úplná, tak sú tu.

No teraz už môžem napísať, že tento článok sa mal volať "Adoptuj si svojho dospelého" ale tá najväčšia šupa, teda aspoň pre mňa, prišla až potom.

- V nemocniciach je dosť vážne a smrteľne chorých detí, ktoré umierajú úplne samé. Je jedno prečo. Ich rodičia to nezvládnu fyzicky, psychicky či finančne. Nepodstatné a hlavne si nemyslím, že je dôležité to hodnotiť. Nielen preto, že nech hodí kameňom...ale aj preto, že to odvádza myšlienky od podstatného.
Tie deti sú osamelé.

No a tak som musel prehodnotiť svoj pripravený záver článku o tom, že nemusíte a nemusíme bojovať za žiadne výnimočné práva ohľadne adopcii. Že je dosť veľa dospelých, ktorým chýba niekto chápajúci, ktorí potrebujú jasnú a jednoduchú pomoc a vyšlo mi z toho toto.

- Nesťažujte sa na osud, nehovorte nedá sa, nespravodlivé, nenadávajte na zákony a na diskrimináciu! Nekričte, neodsudzujte, netvrdte že je vo vás láska, ktorú nemáte komu dať....BUDTE UŽITOČNÍ!

- Pomôžte mladej rodine bez rodičov, pomôžte deťom umierať nielen potichu ale aj v pokoji...

Neviem ako to funguje, naozaj neviem, ale musím veriť tomu, že keď sa v sobotu cez návštevné hodiny dostavíte na detskú onkológiu s veľkou rozprávkovou knihou pod pazuchou tak vás nevyhodia. Musím veriť tomu, že keď niekto napíše, že by vás bral za otca je dôležité spýtať sa čo ho trápi. Že netreba bojovať za právo osvojenia, že je dosť ľudí, ktorí potrebujú práve tú vašu lásku. Že aj ja to hádam raz dokážem.

Takže nadpis "Adoptuj si svojho dospelého" nebude a "Buď užitočný" mi prišlo príliš všeobecné na to o čom som chcel písať. Ja sám v tom nemám jasno. Ale tie príliš smutné informácie už chodili priliš často a príliš veľa.