Áno, toto celé píšem preto, lebo som sa takým stretol.Stretol som sa s mužom. Starším. Vlastne je starší len o málo. Temersme vrstovníci a napriek tomu vo mne vzbudzuje pocit, že je medzi namigenerácia. Ani neviem, ako sa to stalo, to stretnutie udrelo vo mne na miestoskryté hlboko. Tak hlboko, že som o ňom ešte ani raz nenapísal. Udrelo namiesto, na ktorom skrývam môj chorý vzťah s otcom.
Myslím si, že otca si staviame na piedestál už v detstve.Je to ten človek, ktorý všetko vie a všetko vybaví a všetko pozná.Ten môj tam stál so všetkou úctou a vážnosťou, až kým som ho odtiaľ...
neskopol.
Ako malé dieťa si pamätám starostlivosť z jeho strany,ale pri dospievaní pôsobil náš vzťah ako boj o miesto dominantného samca v stáde.Boj, ktorý často končil fyzickým násilím.
Poznáte starostlivých mužov? Ja áno. Koniec koncov jedného mám doma, ale to je ak dovolíte celkom iné.Lenže tento muž bol tak naozajstne otcovsky starostlivý, až trochu úzkostlivý a boloto... nádherné.
Úplne som sa roztopil. A rozprával som a rozprával. Možnosom hovoril všetko to, čo by som rád povedal otcovi, hoci tomu môjmu asi nie.Jednoducho nejakému otcovi. A rozprával som aj o veciach, o ktorýchnerozprávam, lebo mi prídu ako hlúpe vystatovanie. Ale nemohol som si pomôcť. Chcelsom mu porozprávať všetko. Oveľa viac...
Aspoň na chvíľu zaujal niekto miesto na pavučinamiobrastenom piedestáli po mojom otcovi a ja hoci som vedel, že to nie jevhodné, neodolal som. Celkom egoisticky som si užíval chvíľu a cítil som sanádherne.
PS: Nerobievam to, lebo je každého vec, čo si o čom myslí,ale dnes mám potrebu vás požiadať o vynechanie jedného typu diskusnýchpríspevkov. Vysvetlím. Nie, moja homosexualita nepochádza z toho, že sa snažímnahradiť otcovský vzťah partnerským. Mám v tom úplnú istotu. Najmä preto,že o tom, že som homosexuál viem približne od piatich rokov. A v tomčase som mal ešte milujúceho a starostlivého otca.
