Začína to vždy nejakým článkom. Logické, veď sme na blogu. Príspevok sa aspoň okrajovo dotýka témy homosexualita. Je viac, či menej vydarený, viac či menej výpovedný, od autora viac či menej problematiku ovládajúceho, či do nej nové, viac či menej vnášajúceho. Článok sa samozrejme môže, ale (a to bohužiaľ veľmi často) nemusí opierať o vlastnú skúsenosť či prežitok, dokonca ani sprostredkovane. Najmä začínajúci blogeri sa veľmi radi púšťajú do teplých tém, zrejme správne odtušia, že bude nasledovať diskusia ako hrom. Bohužiaľ kvantita je často na úkor kvality.
A sám vieš, milý kresťan, čo sa stane. Je úplne jedno, či konkrétny článok je takpovediac za, alebo proti homosexuálom, kritický či naopak podporujúci. V tej chvíli sa bojové diskusné pole rozdelí na dva veľké tábory, ktoré sa stretnú na jednom bojisku. A tieto dva tábory proti sebe bojujú. Vyťahujú argumenty viac či menej pádne, strieľajú proti sebe osobnými hodnoteniami, ktoré majú skôr úmysel poriadne pourážať druhú stranu, ako niečo riešiť, či stavať na niečom. Diskusné bojové pole sa zaplní nami - rytiermi bez bázne a hany a každý z nás bojovne dvíha kopiju slova, aby ňou mrštil do davu protivníkov svojej pravdy, ktorí ich zase viac či menej zdarilo odrážajú štítmi protiargumentov.
Občas sa nechám nalákať na tento súboj, ktorý nemá víťaza. A vieš, milý kresťan, čo zisťujem? Najčastejšie to, že v diskusii sa nachádza len pár homosexuálov, teda tých, ktorí diskutujú o veciach, ktoré majú zažité a o problémoch, ktoré majú precítené, ale taktiež minimum skutočných kresťanov, teda tých, ktorých v diskusii vedie láska k blížnemu a snaha inšpirovať zblúdivších na ceste k Spaseniu...
Tak vlastne vzniká neľútostný boj, kde primárny problém ustupuje do pozadia a obe strany skôr sympatizantov, ako skutočných aktérov lomia sa hlava nehlava. Dávno sme už zabudli, že na druhej strane môže sedieť pri klávesnici človek, ktorý má svoje city a ktorému môžeme slovom ublížiť, lebo mu do duše nevidíme. Dávno už nevieme kto komu čo napísal a za čo sa to vlastne hádame a urážame. A hlavne, každý z nás má potrebu umravniť ... tých druhých, samozrejme...
Konečne sa dostávam k tomu, s čím som sa ti chcel zdôveriť, milý kresťan. Nie je to nič mimoriadne, ani objavné, dokonca to pre teba ani nemusí byť ničím významné. Má to však význam pre mňa ako osobu. Chcem ti napísať, že plne rešpektujem tvoju vieru, že obdivujem všetko dobré, čo v mene viery dokážeš urobiť. Že ma veľmi hnevá, keď tvoju vieru niekto zosmiešňuje, keď sa snaží špiniť ti na Písmo sväté a haní ti symboly viery, ktoré sú pre teba drahé. Ja dokážem veľmi dobre pochopiť, ako sa cítiš. Ako ťa to zasahuje. Prečo? Lebo sám dobre viem, aké to je, keď ma niekto haní, uráža, či potupne hodnotí a zosmiešňuje, akoby som ani nebol živý cítiaci tvor. Ako chutí blen osočovania a šliapania po veciach, ktoré sú mi drahé.
Vieš, ja som mal dosť času, aby som sa zo sebou vyrovnal. Aby som si do hĺbky overil, že cesta, po ktorej som sa vydal, je pre mňa správna. Možno preto ma už negatívne prejavy zďaleka tak nezasahujú. Aj keď mi ešte nie sú ľahostajné. Som už vyrovnaný so sebou natoľko, že naozaj nie je také jednoduché sa ma slovom dotknúť. A verím, že aj ty, ktorý hľadáš pokoj a zmysel vo viere, keď dospeješ do podobného stavu (ak už si samozrejme nedospel), už ťa nebudú negatíva natoľko zasahovať.
Milý kresťan. Ja chápem, že môj život nie je v súlade s tvojou vierou. A rešpektujem to. Obaja sme žili v inom prostredí a oboch nás ovplyvnili iné skúsenosti. O to viac ma hnevá, keď obe strany, namiesto hľadania ciest, ako spolu žiť, radšej si prihrievajú každý svoju politickú polievku. Tradičná rodina a manželstvo. Obe strany sa týmito termínmi oháňame ako zástavami pravdy. Ale nie je skôr pravdou, že sme si každý tieto výrazy vzali ako bič na toho druhého? Manželstvo je vzťah výhradne muža a ženy na jednej strane a prečo by nemohli mať manželstvo aj gayovia, veď je to diskriminácia na strane druhej. Prirodzenosť a neprirodzenosť homosexuality. Choroba, neprirodzenosť a zvrátenosť na jednej strane v protiklade s tým, že homosexualita nefiguruje v zozname chorôb a teda je prirodzená na strane druhej a kto si myslí niečo iné, samozrejme diskriminuje. Adopcie radšej iba takto heslovite zmienim, dobre...?
Nikdy som nemal rád politiku. Je mi cudzia ani nie tak pre politiku samotnú, lebo jej nezameniteľnú úlohu si plne uvedomujem. To preto, lebo politika nás mení. Len málokto odolá, aby sa z neho v politike nestal nerovný človek. Všetky ideály ustupujú do pozadia a nastupuje tvrdý boj o priestor. Ja na to jednoducho nemám, aby som sa toho zúčastňoval priamo. Uvedomujem si však, že nepriamo sa diania v politike zúčastňujeme všetci.
Milý kresťan. Mrzí ma, keď som pôvodcom sporov. Chápem, že v mene viery sú medzi nami rozpory. Chápem ťa oveľa viac, ako tých, ktorým som tŕňom v oku a pritom nie sú kresťanmi, len tvoje kresťanské zásady a môj život a postoje zneužívajú na vlastné odreagovanie a chvíľkovú úľavu od svojich osobných problémov. Budem tu však stále. Budem chcieť žiť svojim životom a v nijakom prípade sa nemôžem zmeniť k inému obrazu. Budem chcieť nie len žiť doma vo svojom byte, ale budem chodiť medzi ľudí a budem sa s tebou aj s tvojimi deťmi stretávať. Budem hovoriť, písať, spoločensky sa kontaktovať, cítiť, vnímať, jednoducho budem robiť všetko to, čo urobí môj život plnohodnotný. A teba prosím len o jedno. Rešpektuj to a ja budem rešpektovať teba.
tenjeho
