A je to pravda. Sami nepoznáme naše hranice, obzvlášť, keď sme trochu temperamentnejšie a emotívnejšie povahy podobne ako ja a schopnosť nášho reálneho úsudku je touto skutočnosťou ovplyvnená. Unesieme teda ďaleko viac, než si myslíme, lebo o všetko sa postará doba, počas ktorej vychladneme a nové zážitky, ktoré často krát v priamej súvislosti s pomyselnou kvapkou ukážu nám, ako sa z tejto šlamastiky dostaneme. A toto presne sa stalo mne v sobotu na Pride.
Ale nepredbiehajme. Vráťme sa k ceste na Pride. V piatok sa udialo niečo, čo na vrcholne rozhorčilo. Poviete si: „Čo si nejaký mäkkýš, keď ťa tak rozhádže hociaký poslanec?" Tak predpokladám, že už viacerí viete na koho narážam. Áno, správne, narážam na prejav poslanca NR za Obyčajných p.Kuffu. Fakt som sa nevedel upokojiť. Stále som sa pýtal, ako si na pôde parlamentu môže niekto dovoliť také bezprecedentné chrapúnstvo? Ako je možné, že tak urobí niekto, kto sa zaštiťuje kresťanskou vierou a láskou k blížnemu? Takže toto je to demokratické a legitímne vyjadrenie názoru? To je tá ukážka spôsobu riešenia problémov sexuálnych menšín na Slovensku? Odkázať nám, že by nám bolo lepšie uviazať si kameň na krk a utopiť sa? Než aby sme pohoršili jediné malé dieťa? Že chrániť nás zákonom, je chrániť zákonom perverznosť? Že náš pochod je porno v priamom prenose a ešte sme pritom chránení eskortou?
Celý čas som si hovoril, kto ste vy pán Kuffa, že máte tú neskutočnú drzosť takto nás urážať? Kde sa vo vás berie tá špinavosť a chrapúnstvo a čo... či vlastne kto vám dáva právo nás súdiť týmto spôsobom? Samozrejme hovoril som si to ďaleko vulgárnejším tónom, to vám musím čestne priznať. Nuž a v tejto nálade som prišiel na Pride.
Pochmúrne počasie, podobne tak trochu pochmúrna atmosféra. Keď sme sa konečne prepracovali cez zábrany na Hviezdoslavovom námestí a len čo som so svojou depresívnou náladou skonštatoval, že nás je na Pride „päť a pol" a že čo tu vlastne robím, keď ostatní na to aj tak kašlú, Hana Fábry akurát čítala otvorený list poslancovi Kuffovi. Bolo to sprevádzané búrlivým potleskom. Program pokračoval ďalej, ale úprimne mňa ten jed nie a nie prejsť, takže som z neho vlastne nič nemal. Program sprevádzaný opakovanými prívalmi dažďa a potlesku. Ale postupne som sa predsa len aspoň naladil na ľudí okolo mňa, kde nechýbali naši osobní priatelia a aj niektorí známi.
Prišiel čas na pochod. To čo sa udialo pred pochodom, bolo tak úžasne symbolické... Mraky sa akoby švihom čarovného prútika roztrhli a pomedzi ne presvitlo krásne hrejivé slniečko. A vytrvalo na nás svietilo počas celého pochodu. Konečne som sa lepšie rozhliadol okolo seba. Ale do šľaka, veď nás nie je tak málo! Akurát že mnohí sa nachádzali v mieste, kde som len odtušil alegorické vozy.
Sprievod prebehol už tradične v príjemnej atmosfére, ľudia si ho užili a rozhodne to nebol žiadny neúspech. Prešli sme celým centrom a následne Novým mostom na Tyršovo nábrežie. Pekná dlhšia prechádzka sprevádzaná spevom, smiechom, veselým mávaním a samozrejme PLNÁ PORNA a LIKVIDÁCIE TRADIČNÝCH RODÍN! Fakt, tie mraky obscénnych perverzných ľudí likvidujúcich jednu tradičnú rodinu za druhou! Prisahám zemi, že mi začalo byť ľúto, že sa tam neobjavil aspoň jeden jediný obscénny človek. Ja som však žiadneho nevidel. Ešte aj ten jediný chlapec anglicky hovoriaci, ktorý si dal koženú minisukienku bol tak sympatický a fešný, že mu to fakt pristalo. :)
Tak verím, že v podobnom pokojnom a úplne bezproblémovom duchu prebehne aj Pride v Košiciach.
Po pochode sme sa aj s našimi priateľmi vrátili Novým mostom spať a zapadli sme opäť na Hviezdoslavovom námestí v cukrárni Lukulus. Potrebovali sme sa posilniť ich skvelými zmrzlinovými pohármi a trochu predebatovať vzájomnú depku. Spomenuli sme si na jedného bývalého bradatého admina na SME, ktorý to už pred rokmi veľmi presne vystihol. Povedal, že mnohí demagógovia, nech už je ich demagógia akéhokoľvek pôvodu, tí ktorí v mene svojej dogmy sú ochotní dopustiť sa aj zloby, majú jednu významnú vlastnosť. Dokážu svojho oponenta s chirurgickou presnosťou zasiahnuť na mieste, ktoré je najcitlivejšie.
Áno, mal úplnú pravdu. A sú schopní opakovať túto akciu znova a znova. Trpezlivo s obrovskou pasiou, ktorú nedávajú najavo, ale maskujú ju dobrými úmyslami, svedomím, zodpovednosťou a snahou pomôcť. Majú intelekt, ktorý však využívajú na zlo. A vôbec im nevadí, že to čo hovoria je nesprávne, nelogické či hlúpe, klamstvo či snaha manipulovať. Len sa snažia toho druhého zasiahnuť čo najbolestivejšie. Keď ten nakoniec nevydrží a dotyčnému demagógovi vynadá, či inak dá najavo, že sa dopúšťa minimálne necitlivého a neférového jednania, to je presne moment, na ktorý dotyčný čaká. To je tá voda na mlyn, ktorá demagógovi pomôže obviniť druhého z netolerancie, nerešpektovania názoru iného a vôbec z predpojatosti a vlastne je to pre neho dôkaz, že on má pravdu. Povie niečo v zmysle: „Vidíš, však som to hovoril hneď na začiatku. Si netolerantný, amorálny a zlý a snažíš sa mi a ľuďom s mojim zmýšľaním škodiť." No a z toho potom vyplývajú ďalšie kroky a postoje. Treba sa pred takými ako ty chrániť, lebo ste zlí a netolerantní a my tí dobrí, plní skvelých, morálnych, najčastejšie vyšších zásad, ktorí tieto zásady v mene dobra a blaha všetkých chránia...
Pán Kuffa svoju úlohu nezvládol. Nechal sa uniesť emóciami. Príliš jasne dal najavo svoju nenávisť, xenofóbiu a odpor. Musel, inak by ho vlastná nenávisť zadusila! Kým nás len chcel nenechať chodiť po ulici bez pomoci a liečiť nás, mnohí ľudia, ktorí majú v sebe zakódovanú istú etiku a toleranciu ku všetkým bez rozdielu, sa ho zastávali. Ja neverím, že po tom, čo povedal v piatok sa ho ešte zastávať budú ľudia iní, ako tí, ktorí s ním zdieľajú jeho chorobnú nenávisť. Teraz mu už dobré úmysly môžu prisúdiť len jemu rovní...
A ešte niečo jasne dokázal. Dokázal, že zákon, ktorý má chrániť LGBTI ľudí na Slovensku je prepotrebný. Musíme byť chránení pred všetkými Kuffovcami a naše práva musia byť zákonom vymožiteľné.
Hnutiu LGBTI však chcem tiež niečo zaželať. Chcem im zaželať, nech sa im darí v presadzovaní zákonov, ktoré zrovnoprávnia a ochránia LGBTI občanov a zároveň im želám, aby dokázali rozoznať tú krehkú hranicu, za ktorou sa spravodlivý boj mení v demagógiu. Aby náš boj, bol bojom za všeobecnú toleranciu, nie za utláčanie iných. V tejto krajine je dosť miesta pre všetkých. Stačí len trocha dobrej vôle a pochopenia.
A ešte niečo. Už nebudem diskutovať s tými z ktorých necítim iné, len urputnú snahu šíriť nenávisť!
Roman Dulgerov
