Chvíľu je pokoj. Relatívne pokoj. Následne to príde. Či už tu na blogu, alebo mimo neho, vždy sa z času na čas objaví niekto s potrebou liečiť homosexualitu. Často krát je to niekto, kto veľmi rád používa klávesy ctrl c a ctrl v, rád veľa číta a hlavne si myslí, že vlastne pomáha. A keď sa k tej pomoci pridá slovo Božie, už má tá pomoc konkrétne rysy a samozrejme má aj väčšiu váhu...
Homosexualita nie je hriech. To v žiadnom prípade. Veď predsa nemôžeme za to, čo cítime. Ostatne ktovie aký bol Boží zámer, keď nás stvoril ‚teplými'. Preto si nás treba ctiť a vážiť. Treba nám preukazovať úctu, ako ku každému inému slušnému človeku. Veď sme sa v ničom neprevinili. Treba nám ukázať svoju lásku a pochopenie. Treba nám ukázať, že v Božom srdci je dosť miesta pre všetkých ľudí dobrej vôle. S jedným malým ale...
„Ja ťa mám tak rád, milý blížny homosexuál. A ide mi o tvoje Spasenie. Ide mi o tvoje očistenie pred tvárou Božou tak, aby si sa pred tú tvár mohol postaviť s hrdosťou a láskou. Preto som povinný upozorniť ťa, že homosexuálne chovanie je hriešne. Nemôžem za to. Je to proste tak. Je to uvedené v knihe kníh. Najmúdrejšej knihe, ktorá pochádza od Boha. Ostatne ak si skutočne veriaci, sám musíš cítiť, že žiješ hriešne. Homosexuálne chovanie, najmä to intímne nie je v súlade s Božím plánom, lebo v súlade s ním je len spojenie muža a ženy s primárnou úlohou plodiť deti v Bohom posvätenom manželstve.
Takže sa milý homosexuál dopúšťaš dvojitého hriechu. Nie len, že obcuješ mimo manželstva, ale zároveň obcuješ spôsobom, z ktorého nikdy nevznikne nový život. Ja ťa mám veľmi rád, blížny môj brat homosexuál, a preto ti chcem pomôcť. Budem sa za teba modliť a budem pri tebe stáť, ale musíš prestať s homosexuálnym chovaním...
Nedarí sa ti to? Stále ťa prenasledujú hriešne myšlienky? Vtieravé predstavy, pocity a obrovský vnútorný hlad? Premodlil si už toľké hodiny ci dni a odpoveď neprichádza? Znova a znova skúšaš prestať a potreba sa vracia stále s väčšou intenzitou?
Ako ti mám pomôcť? Ako ti uľaviť? Vieš čo? Skúsime to vyliečiť, alebo aspoň liečiť..."
Milí moji. Ani si neviete predstaviť, ako sa vo mne všetko búri. A to sa nepovažujem za veriaceho v tom tradičnom zmysle slova. Pre kresťana som vlastne neveriaci. Mám dosť iné predstavy o viere a tá je žiaľ dosť vzdialená tej kresťanskej.
Ako sa však musí cítiť veriaci homosexuál, ktorý hľadá cestu života vo viere a zároveň sa musí vyrovnávať so svojou prirodzenosťou, ktorú si nevybral? To sa skutočne len domýšľam. A myslím si, že mizéria je to najjemnejšie slovo. A ja nemám dôvod myslieť si iné, len to, že ‚pomoc', ktorú som uviedol vyššie, je veľmi kruté zahrávanie sa s ľudskými citmi a dôstojnosťou.
Dôvod, pre ktorý som sa pred dvadsiatimi rokmi rozhodol pre averznú terapiu, bol pre mňa prozaický. Veľmi som túžil po normálnej rodine, vychovávať deti a byť normálny. Aj pre mňa predstavovalo homosexuálne chovanie, chovanie nesprávne, chybné, choré...
Motivácia veriaceho homosexuála je navyše podopretá samotnou vierou. Možno je to silnejšia motivácia od tej mojej, veď hľadá útechu tam, kde som ju ja nehľadal.
O to hlbší však musí byť aj pád v prípade nezdaru. A nezdar je veľmi pravdepodobný. Moje osobné skúsenosti sú samozrejme neprenosné, avšak sú dostatočné výpovedné.
Milý homosexuálny veriaci.
Ja ti nemôžem zabrániť, aby sa pokúsil liečiť. Je to tvoja osobná vec. Nemôžem a ani v žiadnom prípade ti nechcem brániť, aby si uzavrel manželstvo so ženou, aby ste spolu na základe vzájomnej úcty vychovávali deti. To v nijakom prípade. Ale láska? S tou netreba rátať. Tá sa konať nebude. Teda aspoň nie tá manželská či partnerská. Ostáva už len tá druhá láska. Láska k Bohu. Niekto s ňou možno vystačí, niekto nie. A frustrácia sa bude prehlbovať. Túžba po naplnení vlastnej prirodzenosti môže časom prehlušiť všetky predsavzatia, všetky dobré úmysly. Ešte aj dnes chodí po svete veľa rozvedených homosexuálov s deťmi. Doplatia na to najviac práve tie, ale často krát si môže úplné peklo prežiť aj nič netušiaci partner, zvlášť keď je tým partnerom cítiaca, milujúca manželka. Pevne verím a dúfam, že odtabuizovaním témy homosexualita takýchto prípadov ubúda, ale v mojich mladších časoch, ich bolo veľa...
Rozhodol si sa pre celibát? Ak je to tvoja vôľa, tak ja to plne rešpektujem. Ak je to tvoja cesta, ak je to tvoja predstava o čistote a ceste k Bohu a je pre teba najvhodnejšia, nemôžem povedať jediné slovo proti. Veď kto som ja, aby som ti vnucoval iný spôsob života než ten, pre aký si sa rozhodol...
Rozhodol si sa hľadať cestu k Bohu ruka v ruke s milujúcim partnerom rovnakého pohlavia, aby ste tú cestu hľadali spoločne? Alebo žiješ s úmyslom nájsť si partnera, ktorého budeš milovať a spoločne budete hovoriť s Bohom? ... Moje teplé srdce sa ešte viac rozohrialo...:)
Milý homosexuálny veriaci, nech už sa rozhodneš akokoľvek, ja neverím, že by si Boh pre teba nenašiel miesto.
tenjeho
