Problém samozrejme zďaleka nekončí len pri nenávisti k LGBTI. Teda pokiaľ si niekto mysli, že spúšťačom podobných činov musí byť len nenávisť k LGBTI, či iných minorít a problém sa ho vlastne netýka, nuž dosť sa mýli. Problém bude ďaleko komplikovanejší a načim sa zamyslieť nad tým, ako to vlastne schytali mladí ľudia počas pandémie, ale aj pred ňou, ako sa rodí takáto frustrácia, ktorá vyvrcholí v to, že si niekto 19 ročný zoberie zbraň a začne strieľať do ľudí na ulici. A čo s tým robiť.
Ja som tu však neprišiel špekulovať o celkových príčinách rozkladu v spoločnosti, to nechám rozhľadenejším kolegom. Zostanem pri nenávisti k LGBTI.
Ono začať vymenovávať všetkých arbitrov, ktorí sa na nej (samozrejme hlavne v záujme lásky, pravdy, poriadku v spoločnosti a ochrany rodín) podieľajú, to by mi zabralo dosť veľa miesta. Ja ich pre tentokrát nechám na pokoji. Veď ostatne načo sústavne omieľať to isté. Vieme, ktorí sú to, vieme že ich počet rastie a vieme aj to, že ich nejaký zúfalý čin pred Teplárňou v žiadnom prípade nezastaví. Skôr naopak. V pohode obvinia znovu a opäť samotnú komunitu, ktorá ako vždy môže za všetko.
Skôr by som si dovolil pripomenúť pár faktov, na ktoré akoby sme v týchto dňoch plných rozhorčenia a veľkých vyhlásení pozabudli. A prečo ich pripomínam? Lebo sú dôležité! Dôležité pre tých, do ktorých sme vkladali veľké nádeje a tie nádeje sa nenaplnili.
Vráťme sa k roku 2010. Parlamentné voľby. Nová strana, ktorá sa síce nehlási k jednoznačnému liberalizmu, ale má vo svojej agende liberálnu politiku, vrátane práv LGBTI, dosahuje vo voľbách 12,5% hlasov. Dosť nato, aby sa dostali do parlamentu aj bez toho, aby potrebovali 1,5% maličkého nenápadného subjektu, zvaného Obyčajní ľudia s ktorými sa pred voľbami spojili. 1 a pol percenta stačilo nato, aby prehliadli, že prekrúžkovaní politici na čele s Igorom Matovičom nehoria túžbou po registrovaných partnerstvách na Slovensku. Už v tých dobách sa Obyčajní vyslovili proti zavedeniu RP. A postupne sa k Obyčajným v priebehu rokov pridali ďalší úspešní potierači snáh LGBTI o rovnoprávnosť. Ale kašľať teraz na nich, ideme ďalej..
Richard Sulík píše nadšený blog na SME, ktorý sa chváli s volebným výsledkom a novou koalíciou, ktorá to tentokrát dá! Róbert Fico so Smerom je odstavený. Chcelo to len maličkosť. Vynechať niektoré témy ako sú registrované partnerstvá, dekriminalizácia marihuany a Vatikánska zmluva z jednaní v parlamente. Lebo inak by sa KDH k SaS nepripojilo. A bolo by po koalícii a Fico by opäť vládol. Richard Sulík sa pekne ospravedlnil všetkým tým, ktorých týmto rozhodnutím sklamal. A ktorí samozrejme SaS volili. O rok nato, keď padala vláda Ivety Radičovej a Róbert Fico sa opäť dostal k moci, už taký ústretový klub SaS nebol. Stačilo k tomu jediné hlasovanie o eurovale v spojení s hlasovaním o dôvere vlády. Ešte dnes vidím doslova sa chechtajúceho Róberta Fica v parlamente. Bodaj by sa nechechtal. Dostať vládu ako na zlatom podnose na ďalších 8 rokov...
A odvtedy, od roku 2010 sa pri stále rastúcej podpore zo strany mnohých inštitúcií i občanov situácia LGBTI na Slovensku zhoršuje a zhoršuje. Ešte v 2010 roku nás podporovala v rôznych prieskumoch minimálne polovica občanov SR. V roku 2014 prišla vyslovene diskriminačná novela Ústavy zakazujúca manželstvá LGBTI, ktorá ma viac menej pobavila, lebo mne je osobne lauter fuk, ako by sa daný štatút volal. O rok nato ma však smiech veľmi rýchlo prešiel. Pastierskym listom o „kultúre smrti“ na Slovensku odštartovala KBS štvavú kampaň k referendu proti LGBTI ľuďom. Napriek obrovskej kampani Aliancie za rodinu, masírovaniu ľudí v kostoloch, rôznych akciách mladých kresťanov na uliciach sa referenda zúčastnilo len 21% voličov. Takže snahy Aliancie a ďalších podporovateľov o túto celorepublikovú špinavosť na LGBTI síce vyšli nazmar, ale dopad na komunitu, psychiku samotných LGBTI, vzťah majority bol a je ďalekosiahly. Nejako mi nedá nepodotknúť, že by si na túto situáciu mali spomenúť aj tí liberáli, ktorí sa čím ďalej, tým viac stavajú za zníženie kvora k platnosti referenda. Lebo príde malá fanatická premotivovaná skupinka, ktorá zmanipuluje 20 – 30% ľudí a tí potom vo víťaznom referende budú rozhodovať o 70% ľudí na Slovensku. Ale to sa u nás nemôže stať, však? :) Dosť na tom, že ďalšie a ďalšie snahy kresťanských politikov, KBS a rôznych cirkevných predstaviteľov nás doviedli na úroveň, v ktorej sme dnes. A tu už naozaj končí akákoľvek sranda. Komunita sa dostala do svetla sústavne sa dožadujúcich potiažistov, ktorí požadujú nadpráva a nerešpektuje oveľa závažnejšie problémy, ktoré hýbu Slovenskom a nie len ním. Ľudia s nechuťou sledujú akúkoľvek snahu o nejaký pozitívny počin smerom k LGBTI. To, že vo výsledku táto spoločnosť pre nich neurobila nič, nato sa rýchlo zabúda. A vlastne je to mnohým znechuteným ukradnuté.
Ale pozor! Aby som bol spravodlivý. V SaS bolo viacero veľmi dobrých politikov. Ktorí najmä po páde vlády Ivety Radičovej ako opoziční predkladali nové a nové návrhy na zrovnoprávnenie občanov LGBTI. Blahová, Poliačik, Droba, Nicholsonová a ďalší. Boli v tých dobách jediní, ktorí na pôde parlamentu hájili práva LGBTI. Preto som ja SaS volil znovu. Napriek sklamaniu a dezilúziám. SaS mala veľmi verných voličov. Škoda, že to nezúročila. Kde sú tí ľudia, ktorí toho najviac odrobili aj v iných kauzách? Ktorí išli s kožou na trh a dodnes si za svoju zásadovosť a odhodlanie znášajú dôsledky?
Zase, aby som len nehanil SaS-ku. Ja si samozrejme uvedomujem, že nik zo SaSky v žiadnom prípade nemôže prevziať zodpovednosť za udalosti, ktorých arbitri po 2010 roku boli ľudia mimo nej. Pravdou však ostáva, že ak boli na Slovensku šance schváliť RP LGBTI, tak to bolo práve v tom období. Možno by to nebolo vo volebnom období 2010 – 2014, SaS by skutočne musela do opozície, ale mali jednoznačne šancu výrazne si posilniť základňu a všetko mohlo byť úplne inak. Alebo aj nemohlo...:) Ktože ho vie. Krištáľovú guľu som sa používať nenaučil, ale pomyslenie nato ma dodnes omíňa jak otlak na päte.
A dnes? Sme krátko po vražde dvoch nevinných LGBTI mladých ľudí. Strana SaS sa rozhodla predložiť v parlamente nový návrh životných partnerstiev pre LGBTI. Návrh neprešiel do ďalšieho čítania. Veď prečo aj? Ak si snáď niekto myslel, že by vražda dvoch nevinných a samovražda ďalšieho mladého zúfalca, mohli nejako pohnúť so súčasným obludným parlamentným koktailom, bol by najskôr naivný.
Strana SaS pôjde do akejkoľvek novej vlády len v prípade, že bude priamo v programovom vyhlásení návrh registrovaných partnerstiev. Na tlačovej konferencii to povedal šéf strany Sulík.
Tak to som zvedavý, pán Sulík. 12 rokov ubehlo od chvíle, keď politický kalkul prevládol nad potrebami LGBTI ľudí. Nepokašlite to znovu! Máte obrovský morálny dlh a ja dúfam, že neschválený úplne oklieštený dnešný návrh partnerstiev LGBTI nebude len povinná malá jazdička na zatvorenie očí naivných...
Roman Dulgerov
