Náš štedrovečerný stôl vyzerá už niekoľko rokov podobne.
Starší brat Ivan je už mnohý rok so svojou rodinou, a tak sú na našom štedrovečernom stole štyri prestreté miesta.
Otec, matka, ja a moje dvojča Dušan. A od roku 2002 je otcovo miesto prázdne. Na otcovom tanieri je len jeho fotografia.
Od roku 2002 začína Štedrý večer rovnako. Mama sa modlí 'Otče náš...'
Jej modlitba je modlibou jednoduchej a pritom veľmi duchovnej a silnej ženy. Vždy na mňa nesmierne zapôsobí.
Modlí sa 'Otče náš...' vždy trikrát. Prvýkrát za nás živých, druhýkrátza mŕtveho otca a tretíkrát za mŕtvych príbuzdných. Keď príde k druhejčasti modlitby, rozplače sa. Vždy. A mne je vždy ťažko.
Zlá chvíľa však pominie. Mama ukončí motlibu a začne natieraťoblátky medom, rozdávať ich a vinšovať: "Nech ste takí silní, akokorenie, čo tu máme, takí zdraví ako tento cesnak, čo tu máme a takídobrí, ako tento med."
A dnes v roku 2007 naša mama náš rodinný obrad zmenila. Vynechalamodlitbu za mŕtveho otca a pomodlila sa 'len' za mŕtvych príbuzných. Auž sa ani nerozplakala...
Milí naši.
Neviem, ako by som vám mohol dokázať, ako veľmi si obaja vážime vašu podporu a vašu láskavosť k nám.
Nech ste šťastní a blažení. Nech sa vám rok 2008 vydarí a nech savšetky vaše rany, ktoré vám život priniesol, čo najskôr vyhoja.
Ďakujeme.
tenjeho
