No fotky a reportáž z tej skvelej akcie prinesie jeden z jej organizátorov - predpokladám. Ale ja mám pre vás vážnu lahôdku. Len sa započúvajte.
Takto fandia skvelé krásne dámy a chrabrí chalani s BIS s jemne žltkastou pleťou a nádhernými, obrovskými, mandľovými očami.
A tuto, niekde v závere nahrávky bol SKORO GÓL .
A takto to vyzeralo keď naozaj BOL GÓÓÓÓL . Vydržal som dokonca. Videl som na vlastné oči ako sa "hrá" futbal. Pretože tie decká sa naozaj hrali. Hrali sa ostošesť. A súťaž bola až niekde za tou oduševnelou hrou.
V čiernom družstve mali Spídy Gonzálesa. Bola úžasná. Úplne najmenšia z celého družstva s dvoma blonďavými spotenými copmi. Mala rýchlosť vypusteného guľového blesku. Vážne, občas sa zdalo, že je na viacerých miestach súčastne.
Pri nešťastnom páde s protihráčom, s ktorým zvádzala súboj o loptu sa jeho hlava bolestivo stretla so zemou a ona mu ju ešte nechtiac prisadla. To čo nasledovalo nebola žiadna scéna ako z profi futbalu. Tam obvykle sfaulovaný hráč môže požiadať o nomináciu na Oskara. Včera to skončilo skutočnými slzami. A na hraciu plochu nevybehli na pomoc lekári s masérmi a lehátkom. Všetko zvládol veľký zarastený tréner, ktorý liečil objatím a pohladením.
Okrem slovenčiny ste mohli počuť, angličtinu, maďarčinu, francúštinu a aj nejaké ázijské jazyky. Musíte mi prepáčiť v tom nadšenom hluku som ich nedokázal rozoznať.
Hoci som niekolľko hodín sedel na nepohodlnej telocvičnej lavičke, bol to prijemne strávený večer. Sláva víťazom, česť porazeným. No a musím Dávidovi prihriať polievočku, veď s tým mal kopu roboty. Jeho trieda skončila druhá.
A aby ste nepovedali tak aspon jednu nepodarenú fotku z môjho mobilu.
