„Terike, zober obed Rudimu!“

Moja mama je nadšenou rozprávačkou spomienok z detstva. Začne vždy rovnako: ‚Ja viem, že som to už rozprávala...‘

„Terike, zober obed Rudimu!“
Písmo: A- | A+
Diskusia  (4)

Rád počúvam rozprávania svojej mamy. Dívam sa pritom do jej sedemdesiatdeväťročnej tváre a užívam si ten smiech, pri ktorom sú vidieť jej riedke zuby. Vôbec nevadí, že som ten príbeh počul dvadsaťkrát. Užívam si jej prítomnosť, jej chvíľkovú radosť z detských spomienok. Pamäť mojej mamy sa pomaly vytráca. Zatiaľ len veľmi pomaly. A s ňou všetko to, čo v živote prežila a nebol to ľahký život.

Doprajte svojim milovaným sluchu. Zaslúžia si to. Raz príde chvíľa, keď už to nebude možné. Užívajte si tieto okamihy, kým sa dá. Potrebujú to oni a potrebujeme to aj my...

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Mama vyrastala v dedine Jelenec, neďaleko Nitry. V tých časoch mali už aj deti svoje domáce povinnosti. Obzvlášť cez prázdniny. Dievčence a mladší chlapci veľmi často chodievali pásť husi a starší chlapci kravy. Všetci spolu z viacerých domov dali sa dokopy a viedli dobytok a hydinu ďaleko za humná dediny. A samozrejme sa počas týchto činností ako deti hrávali. Mama s veľkou láskou spomína na svoje šťastné a radostné detstvo. A veru veľmi často sa do hier zapojili tak oduševnene, že zabudli na husi, ktoré pekne aj samé došli domov. Každý kŕdeľ do svojho dvora bezpečne trafil. Nikdy sa nepomiešali. A na deti už čakali ich rodičia: „A ty si kde bola?“ Alebo ich kŕdle zašli tam, kam nemali, napríklad susedovi do obilia a sused nelenil a husi u seba zadržal. A mama s veľmi malou dušičkou išla svoje húsky pýtať. Susedove výčitky boli vždy láskavé a husi jej samozrejme vrátil. S husami sa chodievalo ráno a večer a kravy sa pásli celý deň, takže chlapcom bolo treba doniesť obed...

SkryťVypnúť reklamu

S kravou od starej mamy bol aj mamin brat Rudo, jedného pekného letného prázdninového dňa okolo roku 1954 a moja desaťročná mama dostala úlohu od nagymamy, zaniesť mu obed.

Obedy sa nosievali v krásnych hlinených obedároch, ktoré sa skladali z dvoch spojených nádob. Do jednej išla polievka a do druhej hlavné jedlo. V tomto prípade to boli haluštičky s holubím mäsom, takže nagymama prikázala mojej mame, desaťročnej Terke: „Terike, zober obed Rudimu!“

A tak sa malá Terka vybrala za svojim veľkým bratom Rudom, ktorý pásol kravy aj s ostatnými chlapcami, ďaleko za humnami dediny. No a samozrejme spôsob, ktorým moja mama ten obed niesla, nebol veľmi pozorný. A tak sa v jednej chvíli potkla a celý obed vyliala na prašnej dedinskej ceste. A začala nad ním horekovať, čo len ona bude robiť...?

SkryťVypnúť reklamu

Nakoniec rozhodla, že síce polievku už nezachráni, ale halušky s holubím perkeltom nejako pozbiera do toho obedára a s veľkým strachom takto vybavená, prichádza za svojím bratom...

Brat Rudo tam mal ďalšieho kamaráta, ktorý mal so sebou na obed klobásu. Rudo mal na klobásu chuť, tak sa dohodol s Jožom, že si obedy vymenia. Rudo si pochutnával na klobáse a Terka keď videla, že Jožo berie obedár s obedom, ktorý ona pred chvíľou pozbierala z prašnej cesty, vedela, že teraz už je veľmi zle. Lenže Jožo bol hladný ako vlk a hltavo sa pustil do halušiek s perkeltom. Aj sa mu voľačo nezdalo, lebo predsa len mu tam niečo medzi zubami škrípalo, ale bol hladný a popravde aj pažravý, tak pekne zhltol celý obed. Moja mama si uľahčene vydýchla.

SkryťVypnúť reklamu

Keď tu zrazu prichádza ďalší chlapec a kričí: „A to kto tam na ceste vylial obed?“

A to už sa konečne aj Jožo spamätal a začal na Terku kričať: „Ty jedna taká hentaká, veď mne sa nezdalo, že čo mi to tam pod zubami škrípe...“

A mama v tejto chvíli dramatizuje: „A bol by mi asi aj jednu capol...“ No mala tak statočného brata, že sa jej zastal a sestru si obránil. Nikdy nedovolil, aby jej niekto ublížil.

Túto nežnú detskú príhodu mama spomína celé desaťročia, stále s rovnakým smiechom a radosťou. A ten obedár? Obedár bol starý už vtedy, keď v ňom moja desaťročná mama niesla bratovi obed. Pochádzal totižto od maminej starej matky. Dnes má oveľa viac, ako sto rokov. A mimochodom, stále ho tu máme. A opatrujeme, ako oko v hlave...

Obrázok blogu

 

Roman Daniel Baranek

Roman Daniel Baranek

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  661
  •  | 
  • Páči sa:  703x

Prémioví blogeri

Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

767 článkov
Karol Galek

Karol Galek

116 článkov
Anna Brawne

Anna Brawne

108 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

91 článkov
Lucia Nicholsonová

Lucia Nicholsonová

207 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu