Jozef Bednár
Potom za plotom
„Taťko, poď si ku mne lažkať,“ oslovil ma dnes ráno ešte v polospánku syn Marek. Síce už oblečený, na chvíľku som si k nemu ľahol. Od radosti sa celý hmýril a ma aj objal. „Marek, musím do práce, potom večer sa budeme hrať,“ vyskočil som náhle o necelú minútku z jeho postele . Úsmev z tváre mu síce nezmizol, ale bol trošku smutný. „Keď sa vrátiš z práce, potom si prídeš lažkať,“ povedal.