Narodený na východe, ale žijúci ako inak na západe. Vyštudovaný historik, ale pracujúci v štátnej správe. Milujem futbal, ale zmeškal som prvé tréningy. Život plný zvratov. Zoznam autorových rubrík: Šport, Politika, História, Kultúra, Nezaradené
Prečo sa narkobarón Baki Sadiki pred pár týždňami usmieval do markizáckej televíznej kamery na súde v Kosove? Nie preto, že by si bol istý, že ho súd nevydá na Slovensko. Práve naopak, on sa teší na našu pohostinnú krajinu, na naše pohostinné súdnictvo. Na vrelé privítanie.
Nemám pocit, že Slovensko by potrebovalo nejakú veľku hromadnú amnestiu. Aj napriek tomu, že sa blíži 20. výročie vzniku republiky. Naše súdy udeľujú "amnestie" vo veľkom štýle počas celého roka. Jeden grázel za druhým sa dostane na slobodu, preto sa amnestia od hlavy štátu javí iba ako zbytočný doplnok.
Vždy keď modrí z SDKÚ nevedia čím zaujať, vytiahnu meno Radičová. To je jediné, čo im ostalo z akého takého kreditu minulosti. Teraz má byť Radičová ich kandidátom na prezidenta? To je také zbožné prianie, akoby si ja prajem za prezidenta Chucka Norrisa.
Milujem volebné prieskumy. Každý prieskum si dá zaplatiť iná strana, agentúra vyberie tisícku ľudí a máme tu zrazu neuveriteľných 50 percent pre Ficov Smer. Všetci si pamätáme tie bombastické prieskumy pred voľbami, keď 99 percent bola istou parlamentnou stranou a po voľbách ju už nikto nepozná. Volebné prieskumy majú asi takú váhu ako vyznanie masového vraha. Ale Median SK teraz naozaj hodil zaujímavé číslo pre Smer.
Nemám doma školopovinné deti a ani nepracujem v školstve, preto ma udalosti v školstve až doteraz nejako nezaujímali. No každý deň nepočujem nič iné, len 5 percent tam, desať percent sem, Ondekove odbory, nové školské odbory, taký priemerný plat v školstve, onaký. Aj jedna strana, odborári, aj druhá strana, vláda, chcú zaujať verejnosť a získať jej sympatie. Propaganda v priamom prenose. No byť učiteľom, tak najprv poženiem palicou Ondeka a jeho odbory a až potom našu matematickú vládu.
Premiér na sneme Smeru upozornil svojich súdruhov, aby si dávali pozor na zlyhanie a korupciu. No radšej mal upozorniť sám seba, že je niekedy dobré zamyslieť sa nad svojimi krokmi vopred. Potom nemusíme vyhodiť do luftu len tak 25 miliónov eur. Našich 25 milónov, nie jeho.
Keď niekto trpí pocitom menejcennosti a dostane sa na vedúci post, zvykne sa správať rozpínavo a upriamovať na seba pozornosť. Aj predseda Najvyššieho súdu pán Harabín zrejme trpí pocitom menejcennosti alebo naopak pocitom, že on je právo a zákony sa mu majú prispôsobť. S bezvýhradnou podporov svojich kumpánov v strane Smer sa súdi už pomaly s polovicou Slovenska a najnovšie už káže aj Ústavnému súdu.
Občan si chce vybaviť niečo súrne na úrade, ako dosiahne, aby sa dokázal rýchlo prelúskať cez prebujnenú administratívu? No vyrieši to "všimné". Ako "prinútiť" lekára, aby obetoval viac času a pozornosti pre nášho rodinného príslušníka. Tiež sa mu len niečím zavďačiť. A dá sa vymenúvať ďalej. Súdy, politici atď. Ľudia sa ale len ťažko odnaučia od tohto zlozvyku, ak samotní tvorcovia zákonov, naši politici, verejne svojími skutkami podporujú korupčné správanie.
Čo sú to za podmienky, ak sa nájde riešenie a vy pán Trnka až potom odstúpite? Prípad Glance House je tak zamotaný a dobre viete, že nájsť riešenie nie je otázkou niekoľkých dní. A na to čakáte, aby sa zabudlo a aby Vám Smer podržal chrbát v parlamente.
Vladimír Mečiar ani v poslednom rozhovore pre médiá neostal nič dlžný svojej povesti. Nestratil nič z pocitu svojej dokonalosti a stále sa snaží okolo seba vytvárať auru spasiteľa slovenského národa. A čo je najhoršie, stále uvažuje o návrate do politiky. Napriek tomu, že jeho osoba je už len súčasťou našej histórie, prežitok, rovnako ako jeho strana, ktorú zahubil vlastným egom.
V čase keď niektoré profesie štrajkujú, investori prepúšťajú a odchádzajú zo Slovenska, v rozpočte máme diery ako na ementále, náš premiér vymyslel nový post vo vláde. Nový úradnícky aparát a nové kauzy. Podpredsedom vlády pre investície a eurofondy sa stal zaslúžilý mýtnik. Odmena za mýtny tender alebo tlak od sponzorov Smeru?
Čo cesta to trapas, čo veta, to perla. Nech už je rok 2014 a máme nového prezidenta alebo odkaz pre ministerstvo zahraničia : držte ho v domácom väzení. Nech si na Slovensku tliape čo chce, ale nech nám nerobí hanbuv zahraničí.
Kočner sa zaujíma o bytovku v Bernolákove, lebo mu ide o spravodlivosť a Trnka chcel konečne pomôcť ľuďom, aby dostali svoje byty. Som dojatý, až mi slzy tečú po tvári. Koľko ľudomilstva od človeka ako je pán Kočner. Hotový askét.
Pozerať na počty je príliš socialisticke. Počuť to z úst pána Čaploviča, bývalého komunistu a predstaviteľa strany, kde sa nachádza dostatočný počet komunistov, je úsmevné a rozpoluplné.
Na jednej strane vládny Smer bije finančnú skupinu Penta pripravovaným zoštátnením jej súkromnej zdravotnej poisťovne, no na druhej stranej jej mastí vrecká novým zákonom o liekovej politike. Väčšiu moc majú dostať do svojich rúk lekárne a kto stojí za najväčšou sieťou lekární na Slovensku? No predsa Penta.
Náš premiér je známy svojou láskou k futbalu. No už niekoľko rokov sa venuje aj inému športu, hádzaniu bumerangom. A tým bumerangom sú pre neho momentálne učitelia. Dobieha ho jeho populistická a demagogická opozičná politika.
Pripomína to skvelý filmový trhák. Médiá odhalia veľkú kauzu na prokuratúre a vinník je pod tlakom dôkazov a verejnosti nútený prinajmenšom odstúpiť, ak neskončí aj za mrežami. Šťastný koniec. No to čo sa deje na našej generálnej prokuratúre nebude mať šťastný koniec, lebo to nie je film a sme na Slovensku, kde sa kauzy končia zametením pod koberec.
Nechápem tej mimovládnej organizácii, ktorá napadla na súde pomery v škole v Šarišských Michaľanoch. Za účelom zrušenia segregácie, bez akéhokoľvek bližšieho skúmania stavu veci, sa rozhodla narušiť pomery, ktoré prinášali ovocie a všetci boli spokojní. K čomu sú nám potom takéto mimovládky, ktoré len hrabú peniažky a hrajú sa na armádu spásy?
Ako sa hovorí na Slovensku "zlodej kričí, chyťte zlodeja". Naozaj by už bolo vhodné prestať s výhovorkami o minulosti a sústrediť sa na prítomnosť. A hlavne si pozametať pred vlastným prahom, lebo tam sa nachádza strašný bordel.
Pán veľkopodnikateľ Kočner najprv zabudol a onedlho si spomenul, že uskutočnil prevod v banke vo výške 3 milióny eur. Veď aká to musí byť zanedbateľná suma, keď sem prúdila z Malty a na Maltu sa dostala z Belize, z daňového raja. Potom už viem, prečo je to taká zanedbateľná suma. V Belize sa asi skrývajú iné milióniky.
