som navštívil až v 6. desiatke môjho (súčasného pozemského) života. Pred tým som už navštívil Řešov (hlavné mesto Podkarpatského vojvodstva), Krakov a Varšavu. Lákal ma ešte Gdaňsk, ale Vroclav, aká chyba!, nie.
Na úvod iba pár slov o histórii mesta:
Aj keď Vroclav patrí Poľsku, jeho história sa nespája len s Poľskom, ale aj s Nemeckom a Českom. Mesto založilo v 10. storočí české knieža Vratislav I., podľa ktorého bolo mesto pomenované. Ďalších osem storočí bolo mesto striedavo pod vládou Českej koruny, Poľského kráľovstva, a monarchie Habsburgov. Od 18. storočia, keď bola Vroclav súčasťou Pruského kráľovstva, zažila najväčší rozmach a rozkvitla do svojej azda najväčšej krásy.
A nemecký architektonický „rukopis“, je možné v meste vnímať dodnes, aj keď... Ale o tom trochu neskôr.
Začíname prehliadkou širšieho centra, aj keď v tomto prípade ide skôr o mesto v meste. Podobne ako v prípade bratislavskej Petržalky - táto štvrť je takisto od centra mesta oddelená riekou, ale je akoby samostatným mestom, podobne ako Petržalka. Avšak rozdiel oproti Petržalke je zrejmý už na prvý pohľad.
Ide o štvrť NADODRZE so svojimi bulvármi,
ktorá je známa svojimi pouličnými maľbami, ktoré zdobia steny a nádvoria kedysi veľkolepých bytových domov z 19. storočia.
Táto stará štvrť severne od centra (ktorej sú venované 5 prvých fotografií článku, okrem uvádzacej) sa nachádza na pravom brehu Odry a je naozaj veľká - odhadujem, že tvorí najväčšiu časť z tých 30% mesta, ktoré neľahlo pred koncom 2. svetovej vojny popolom.
Treba si ale uvedomiť, že Vroclav mala pred 2. sv. vojnou, nie ako Bratislava 100 tisíc obyvateľov (dnes 440 tisíc), ale toľko obyvateľov, čo má dnes - takmer 700 tisíc, teda išlo o obrovské mesto na danú dobu. Len po vojne, kedy jej počet obyvateľov klesol niekoľkonásobne, aj tak mala 170 tisíc obyvateľov. Ale napr. už v roku 1880 bola Vroclav (vtedy Breslav) so svojimi 273 tisícmi obyvateľmi väčšia než terajšie Košice. Takže Košice boli vtedy v porovnaní s Vroclavou len väčšou dedinou... Preto ak pri prechádzkach zvyšnými zachovanými starými vroclavskými štvrťami, alebo ich zachovanými časťami, si tú spleť starých bulvárov, ulíc a uličiek vynásobíte troma, získate približnú predstavu aké veľké bolo toto mesto pred 2. svetovou vojnou, a aké bolo krásne.
So svojimi 682 tisícmi obyvateľov je Vroclav po Varšave (1,8 mil.), Krakove (780 tis.) a Lodži (760 tis.) štvrtým najväčším mestom našich severných susedov. Nasledujú: Poznaň, Gdaňsk, Štetín, všetko približne pol miliónové mestá. Ale keď sa Vroclavou túlate, máte dojem, že má mimálne milión obyvateľov. Širšie centrum je naozaj obrovské. Podobné to je v Poznaňi a v Štetíne.
Vroclav leží v juhozápadnom Poľsku na rieke Odra, ktorá pramení na severnej Morave a ktorá neskôr, na svojom dolnom toku, vytvára hranicu medzi Poľskom a Nemeckom.
(Kvalita cca polovice fotografií je nízka, boli fotené nekvalitným mobilom)
Ramená Odry v meste.
Nie náhodou sa Vroclav prezáva poľskými Benátkami.
Vroclav, po poľsky Wrocław, po nemecky Breslav, po česky a historicky, a tiež po slovensky „Vratislav“ je hlavným mestom Dolnosliezskeho vojvodstva - jedného zo 16 vojvodstiev Poľska.
Preto niekoľko informácií o Sliezsku, keďže Vroclav
bola v minulosti jeho hlavným mestom.
A nie len to, ale po Berlíne aj druhým najdôležitejším mestom Nemecka a ešte pred tým aj 3. najväčším mestom Pruska (po Berlíne a Hamburgu) a jedným z 3 sídelných miest pruských kráľov.
SLIEZSKO,
po poľsky Śląsk, po nemecky Schlesien, je historický región Strednej Európy ležiaci väčšinou v súčasných hraniciach Poľska s malými časťami v Česku a Nemecku. Jeho rozloha je takmer tak veľká ako Slovensko a počet obyvateľov sa odhaduje na 8 miliónov. Sliezsko je rozdelené na dva hlavné podoblasti, Dolné Sliezsko na severozápade a Horné Sliezsko na juhovýchode. Horné Sliezsko je kraj na hornom toku rieky Odra (prameniacej na Morave) a tiahne sa až ku Kysuciam, a Dolné Sliezsko je kraj na dolnom, alebo presnejšie povedané na strednom toku Odry.
Južnú časť historického Sliezska tvorili Sudety. Najväčšie mesto a hlavné mesto Dolného Sliezska je Vroclav, historické hlavné mesto Horného Sliezska je Opole ale jeho súčasným centrom sú Katovice. Napr. aj časť Ostravy, alebo najvyšší vrch Moravy Praděd (1.491 m) ležia v rámci hraníc Sliezska.
Prvé známe štáty, ktoré mali v Sliezsku moc, boli pravdepodobne koncom 9. storočia Veľká Morava a začiatkom 10. storočia Čechy . V 10. storočí bolo Sliezsko začlenené do raného poľského štátu, kde patrolo 2 storočia. V 14. storočí sa stalo súčasťou krajín Koruny českej za Svätej ríše rímskej, ktorá ale (Koruna česká) v roku 1526 prešla pod rakúsku habsburskú monarchiu.
V roku 1742 po porážke Habsburgovcov bola najväčšia časť Dolného Sliezska anektovaná nemeckým štátom Pruskom a takto mu patrila do roku 1945, kedy bolo Dolné Sliezsko po vojne na základe Postupimksej dohody pridelené Poľsku. (Pruské kráľovstvo bolo nemecké kráľovstvo, ktoré zahŕňalo časti dnešného Nemecka, Poľska, Litvy, Dánska, Belgicka, Česka a dokonca aj Ruska). Nemecké obyvateľstvo mesta bolo následne odsunuté do Nemecka a do mesta boli presťahovaní Poliaci z východu, z častí, ktoré anektoval ZSSR.
Čo sa týka 1. sv. vojny, tak najvýchodnejšia časť Horného Sliezska bola pridelená Poľsku veľmocami Dohody. Zvyšné bývalé rakúske časti Sliezska boli rozdelené do Československa, tvoriace súčasť československého regiónu Sudety, a dnes sú súčasťou Českej republiky.
Zdroj: https://hmn.wiki/sk/Silesia
Keďže rieka Odra sa v meste dosť rozvetvuje, mesto má nie len vyše sto mostov, ale aj viacero ostrovov. Najznámejší z nich je Katedrálny ostrov (Ostrów Tumski). Sídli tu biskupstvo a nachádza sa tu Katedrála sv. Jána Krstiteľa.
Ulička v bývalej židovskej štvrti. "Ak by ste chceli vedieť, koľko Židov sa stalo hrdinami nemeckej armády, prečo Židom v stredoveku zakázali vstup do mesta, vypočujte si príbeh Žida, ktorý vynašiel cyklón B, alebo príbeh najstatočnejšieho povstalca druhej svetovej vojny, ktorý sa dobrovoľne prihlásil Osvienčim, využite našu BEZPLATNÚ pešiu túru" https://www.inyourpocket.com/wroclaw/Phoenix-From-the-Flames:-The-Rebuilding-of-Wroclaw_70936f
Katedrála sv. Márie Magdalény.
Pochádza z 12 storočia. Z mostíka, ktorý spojuje jej veže, vo výške 47 metrov, je takýto výhľad na mesto:
Bazilika sv. Alžbety:
Námestie pred bazilikou sv. Alžbety.
Zázrakom prežila bombardovanie počas 2. sv. vojny, aj keď všetko vôkol nej padlo popolom, vrátane susedného hlavného námestia - Rynku. Žiaľ po vojne až 3 krát vyhorela.
Bazilika ponúka výhľad z výšky 72 metrov, a treba si k nemu vyjsť po presne 365 metroch.
Trhové námestie (Rynek):
Trhové námestie je najväčším a najstarším historickým námestím v celom Poľsku. Jeho rozmery? Sú 205 x 175 metrov. Pre porovnanie - najväčším klasickým českým námestím je údajne česko-budějovické s rozmermi 135 x 135 metrov. Podobné štvorcové - žilinské - má rozmery 100 x 100 metrov.
„Predtým, ako sa Adolf Hitler pustil do svojej šialenej kampane za rozšírenie nemeckých hraníc, Breslav – alebo to, čo teraz poznáme ako Vrocłav – vynikala ako jedno z najkrajších miest strednej Európy: pôsobivá zmes architektonických štýlov nad ktorými sa týčili gotické veže a k tomu ešte skrášľované veľkou riekou a jej ramenami.
„Dajte mi desať rokov a nespoznáte Nemecko,“ tvrdil diktátor Tretej ríše pri prevzatí moci. A ako osudovo sa mu potvrdilo, že mal pravdu. Ale akú!?
Breslav, ktorá vydržala až do poslednej chvíle, bola posledným veľkým nemeckým mestom, ktoré kapitulovalo na konci 2. svetovej vojny, pričom mesto aj jeho obyvatelia draho zaplatili za svoj tvrdohlavý odpor. Kým bola vztýčená biela zástava, z mesta, ktoré predchádzajúce štyri mesiace nemilosrdne obliehala Červená armáda, zostalo len málo.
Scéna, ktorá vítala víťazov, keď sa valili do mesta, bola apokalyptická - 70 % mesta ležalo v totálnych ruinách. Mesto Breslav sa stalo morom tehál, bolo to 18 miliónov kubických metrov sutín pokrývajúcich to, čo bolo kedysi klenotom rieky Odry.
Od momentu, keď ozvena posledných výstrelov vojny umrela, bola podniknutá intenzívna politika „odgermanizácie“ s absolútne všetkým, čo by len naznačovalo predošlú nemeckú dušu mesta.
To, že predošlá Vroclav nezomrela, možno priamo pripísať prílevu Poliakov, ktorí sa tu rozhodli usadiť v povojnových rokoch. Státisíce Poliakov zlákaní prísľubom veľkolepých nemeckých víl v meste a jeho nepredstaviteľného bohatstva... Prišli z východných území Poľska; vrátane značnej časti (odhady hovoria o 10 % nových obyvateľov Vroclavi z dnešného ukrajinského mesta Ľvov, poľsky „Lwów“ ). Čoskoro si však uvedomili, že boli podvedení, no napriek tomu zostali a zároveň boli odhodlaní obnoviť mesto od nuly.
Zrejme najväčším triumfom Vroclavi bola rekonštrukcia Starého Mesta a budov okolo Trhového námestia. Rozhodnutie „verne“ prestavať samotné Staré Mesto, prakticky zničené sovietskou zúrivosťou v roku 1945, bolo prekvapujúce vzhľadom na betónové príšery, ktoré sa po vojne v Poľsku stavali. Základné práce trvali od roku 1953 do roku 1962. Architekti Marcin Bukowski a Emil Kaliski vzhľadom na ideologické a protinemecké nálady nechceli, alebo nemohli Staré mesto rekonštruovať v štýle, v akom mesto pred jeho zbombardovaním zanechali Nemci. Zvolili barokový vzhľad z obdobia spred nemeckej (pruskej) nadvlády. Z rovnakého dôvodu boli tie nemecké budovy, ktoré prežili bombardovanie, podrobené demolácii. Vrátane unikátnej budovy pošty.
Rekonštrukcia historického centra Vroclavi bola jedným z najväčších takýchto projektov v Poľsku po vojne a dokončená v rekordne krátkom čase. A nie len to! Toto dielo vykonalo adoptívne obyvateľstvo s takou neuveriteľnou dávkou hrdosti a zručnosti, že dnešné vroclavské Staré Mesto sa opäť radí medzi najkrajšie v strednej Európe. Za menej ako dvadsať rokov, odkedy utrpelo mesto devastáciu takmer nepredstaviteľnú pre väčšinu návštevníkov, vstalo do svojej pôvodnej krásy z popola ako bájny Fénix.
Nemenej zaujímavé je pri tom to, že na začiatku, resp. od roku 1948, bolo primárnym účelom Vroclavi poskytnúť zdevastovanému hlavnému mestu Poľska – Varšave, stavebný materiál. Každý deň opúšťalo Vroclav 200 000 tehál, čo je číslo, ktoré sa neskôr rozrástlo na ohromujúci 1 milión. Ani mnohé historické budovy, ktoré prežili vojnu, nezostali ušetrené, pričom niektoré správy tvrdili, že staré časti mestských hradieb mesta boli zbúrané, aby pomohli varšavskému programu prestavby.
Zdroj: https://www.inyourpocket.com/wroclaw/Phoenix-From-the-Flames:-The-Rebuilding-of-Wroclaw_70936f
Stará radnica.
Soľné námestie:
Je hneď vedľa Trhového námestia. Nie je síce také veľkolepé, ale žiadne mesto by sa za neho nemuselo hanbiť, ak by ho malo ako hlavné námestie.
Aj domy na tomto námestí boli po 2. svetovej vojne komplet rekonštruované. Zaujímavé, že Poliaci do dokázali v ťažkých časoch po 2. sv. vojne a my na Slovensku, až na pár domov, ktoré sme odznova postavili v starom štýle, to nedokážeme doposiaľ - viď obnova bratislavského podhradia, vrátane Zámockej ulice. Zato v mnohých historických zástavbách sme postavili nové moderné opachy. Pri pohľade na ne doslova bolia oči. A naopak, pohľad na poľské historické staronové domy je priam pohladením duše.
Súvisiace články z tohto blogu:
Varšava: https://blog.sme.sk/burkert/cestovanie/varsava-varsavsky-a-pravy-prazsky-maraton-2011
Kde zastal čas. Krakov - židovská štvrť: https://blog.sme.sk/burkert/cestovanie/kde-zastal-cas-krakov-zidovska-stvrt
Krakov a Sofia: https://marcelburkert.blog.idnes.cz/blog.aspx?c=489362
