V posledných dňoch slovenskou politickou scénou rezonovali vyjadrenia podpredsedu Národnej rady SR Tibora Gašpara, ktorý po návrate z Moskvy pripustil možnosť vystúpenia Slovenska z Európskej únie (EÚ) a Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO).
Tibor Gašpar konkrétne vyhlásil nasledujúce:
"Slovensko by sa malo pripravovať na alternatívu vystúpenia z EÚ a NATO, ak by sme sa ocitli v situácii, kde by to bolo nevyhnutné na ochranu našej suverenity…"
Tieto slová pochopiteľne vyvolali ostrú reakciu naprieč politickým spektrom. Strana Hlas pritom okamžite a relatívne ostro odmietla akúkoľvek diskusiu na túto tému. Ako uviedla hovorkyňa strany Michaela Eliášová:
"Hlas jednoznačne odmieta akékoľvek špekulácie o vystúpení Slovenska z EÚ a NATO. Takéto úvahy sú v priamom rozpore s našimi národnoštátnymi a ekonomickými záujmami…"
Zatiaľčo bežní občania so zatajeným dychom sledovali najnovšie správy ohľadom tejto problematiky, čakajúc na nejaké oficiálne stanovisko, nakoniec sme sa ho dočkali od premiéra Roberta Fica. Avšak bolo celkom iné, než v aké sme dúfali – minimálne sa ním jednoznačne zaklincovali naše najhlbšie obavy.
Robert Fico sa postavil na stranu Gašpara, zdôrazňujúc potrebu pripraviť sa na všetky možné krízové scenáre, ktoré by mohli postihnúť EÚ. Slovami Roberta Fica:
"Každá krajina by mala mať pripravené alternatívne scenáre. Ak si myslíte, že EÚ bude navždy stabilná, mýlite sa. Musíme mať pripravené rôzne možnosti, ak by sa situácia v Bruseli radikálne zmenila."
Dôvera a nedôvera v EÚ
Mimo obáv však táto nečakaná správa prináša aj mnohé legitímne otázky. Najskôr sa však poďme pozrieť na to, z čoho presne Slovensko v rámci svojho členstva v EÚ ťaží a ako tomu všetkému dôverujú podľa najnovších prieskumov jeho obyvatelia.
Konkrétne prieskum Eurobarometer z konca decembra minulého roku napr. ukázal, že EÚ verí viac ako polovica obyvateľov Slovenska, a to 53 percent respondentov.
Z jesennej vlny Eurobarometra tiež vyplynulo, že dve pätiny obyvateľov Slovenska majú pozitívny dojem z EÚ. Neutrálny dojem majú rovnako dve pätiny respondentov a negatívny dojem jedna pätina.
Konkrétne Európskemu parlamentu dôveruje podľa prieskumu 52 percent obyvateľov Slovenska a rovnakú mieru dôvery dosiahla na Slovensku aj Európska komisia. Ak ide o celkovú dôveru v EÚ, tak Slovensko je dokonca tesne nad priemerom európskych štátov. A aj práve preto je aktuálny výrok Tibora Gašpara a Roberta Fica veľmi nečakaným gestom.
Slovensko je skrátka od roku 2004 členom Európskej únie a odvtedy zaznamenalo silný hospodársky rast, čo bolo do značnej miery podporené prístupom na jednotný trh a prílevom zahraničných investícií. Eurofondy zohrali kľúčovú úlohu pri modernizácii infraštruktúry, ale aj pri podpore rôznych priemyselných a výskumných projektov.
Na druhej strane, pri všetkej objektivite nemôžeme zanedbať aj nadmernú reguláciu zo strany Bruselu, ktorá môže brzdiť podnikateľskú iniciatívu. Ako uviedol ekonóm Martin vlachynský z inštitútu INESS:
"Pravidlá a byrokracia EÚ niekedy viac obmedzujú, ako pomáhajú. Slovensko by malo zvážiť, či by nebolo efektívnejšie riadiť si vlastné ekonomické záujmy samostatne…”
Môžeme však s čistým svedomím predpokladať, že ak počujeme euroskeptické reči z radov Roberta Fica, Tibora Gašpara a iných príslušníkov vládnej koalície, určite sa z ich strany nejedná o žiadne snahy zachrániť ekonomickú slobodu, trhové hospodárstvo či dereguláciu.
“Riadenie vlastných ekonomických záujmov samostatne” v slovách ekonóma Martina Vlachynského neznamená nič z toho, čo je našou každodennou realitou v rukách našej vlády.
Koaličné “perly”, ako sú dane z cukru, trináste dôchodky, transakčná daň či celková nepripravenosť vlády Roberta Fica na demografické výzvy a udrženie stabilného vládneho rozpočtu, vytvárajú v synergii s výrokmi o možnom vystúpení z EÚ a z NATO akurát tak veľmi živú predstavu o smerovaní našej krajiny do ekonomicky regresívnych a totalitných končín.
Ruku na srdce. Kto z nás vidí reálne Slovensko bez Európskej Únie ako nové Nórsko či nové Švajčiarsko a kto z nás ho vidí ako nové Bielorusko alebo Srbsko?
Ekonomické dôsledky brexitu: Poučenie pre Slovensko
Na to, aby sme si vedeli predstaviť možné ekonomické a politické dôsledky vystúpenia z Európskej Únie, nemusíme chodiť ďaleko a nemusíme hľadať ani žiadne extrémy supervyspelých a superzaostalých krajín mimo EÚ. Stačí si predstaviť relatívne aktuálny prípad Spojeného kráľovstva ako krajiny, ktorá v EÚ bola a ktorá z nej aj vystúpila.
Odchod z jednotného trhu a colnej únie viedol v Británii k zvýšeniu administratívnych nákladov, zavedeniu colných kontrol a nevyhnutnosti nových regulačných postupov pri dovoze a vývoze.
V dôsledku toho Spojené kráľovstvo zaznamenalo zníženie obchodných tokov s EÚ, keďže firmy sa museli vyrovnávať s vyššími nákladmi a dlhšími dodacími lehotami. Niektoré spoločnosti sa radšej rozhodli presunúť svoje aktivity do krajín EÚ, aby si udržali bezbariérový prístup na európsky trh.
Neistota spojená s brexitom spôsobila odklad alebo zrušenie investičných plánov mnohých spoločností. Finančný sektor, ktorý bol jedným z pilierov britskej ekonomiky, zaznamenal odlev kapitálu a presun niektorých operácií do Frankfurtu, Paríža či Dublinu. Priamy zahraničný investičný prílev do Spojeného kráľovstva sa výrazne spomalil, čo prispelo k nižšiemu hospodárskemu rastu.
Obmedzenie voľného pohybu osôb ďalej viedlo k výraznému nedostatku kvalifikovanej aj nízkokvalifikovanej pracovnej sily v kľúčových sektoroch, ako je zdravotníctvo, stavebníctvo, logistika a poľnohospodárstvo. Mnohé britské firmy preto čelili problémom s obsadzovaním pracovných miest, čo viedlo k rastu mzdových nákladov a narušeniu výrobných reťazcov.
A čo to znamená pre Slovensko?
Nuž, Slovensko, ako menšia a exportne orientovaná ekonomika, by mohlo nepochybne čeliť ešte závažnejším negatívnym dôsledkom v prípade odchodu z EÚ. Na rozdiel od Spojeného kráľovstva nemá silnú domácu spotrebu ani globálny finančný sektor, ktorý by mohol aspoň čiastočne kompenzovať výpadky spôsobené obmedzením prístupu na trh EÚ.
Až 85 % slovenského exportu totiž smeruje do krajín EÚ, pričom automobilový a elektrotechnický priemysel tvoria jadro hospodárstva. Výstup z EÚ by preto znamenal okamžité zavedenie colných bariér, vyššie obchodné náklady a možnú stratu konkurencieschopnosti slovenských výrobkov na zahraničných trhoch. Automobilky a iné výrobné podniky by mohli presunúť produkciu do krajín EÚ, čo by spôsobilo stratu pracovných miest a oslabenie hospodárskej stability.
Slovensko je pritom napriek všetkému dlhodobo atraktívnym cieľom zahraničných investorov, predovšetkým vďaka členstvu v EÚ a eurozóne. Ak by krajina stratila výhody spojené s jednotným trhom a regulačnou stabilitou EÚ, mohlo by dôjsť k odlevu investícií do susedných krajín, ktoré by si teoreticky zachovali oveľa výhodnejšie podmienky pre podnikanie.
Nevyhnuteľným problémom bude aj euro. Na rozdiel od Spojeného kráľovstva, ktoré si ponechalo vlastnú menu, Slovensko používa euro. Vystúpenie z EÚ by mohlo viesť k tlaku na vytvorenie novej národnej meny, čo by mohlo mať za následok jej oslabenie a zvýšenú infláciu. Strata prístupu k európskym štrukturálnym fondom by ešte viac prehĺbila ekonomické problémy.
Janov príbeh o strate práce a drahých potravinách
Pre lepšiu predstavu ekonomických dôsledkov vystúpenia z EÚ vplývajúcich na bežného obyvateľa Slovenska si môžeme predstaviť Jana – kvalifikovaného pracovníka v automobilovom priemysle v Nitre, žijúceho v obci Malé Zálužie, ktorý dlhé roky budoval svoju kariéru v jednom z najdôležitejších odvetví slovenského hospodárstva.
Po vystúpení Slovenska z EÚ by sa však situácia dramaticky zmenila. Janov zamestnávateľ by čelil novým obchodným bariéram, zvýšeným colným poplatkom a strate výhodných obchodných podmienok na jednotnom európskom trhu. Náklady na export by vzrástli, čo by mohlo viesť k znižovaniu výroby a presunu produkcie do Česka, Poľska, Rakúska, Maďarska a iných krajín, kde by firmy mohli naďalej využívať benefity členstva v EÚ. V dôsledku toho by Jano prišiel o prácu.
Bez stabilného príjmu by Jano navyše musel čeliť rastúcim cenám základných tovarov a služieb. So slabnúcou ekonomikou by banky mohli sprísniť podmienky pre poskytovanie úverov, čo by mu sťažilo splácanie hypotéky na byt, ktorý si kúpil pred niekoľkými rokmi. Možnosť nájsť si nové zamestnanie by bola obmedzená, keďže zahraničné investície by klesli a mnoho podnikov by redukovalo svoje aktivity na slovenskom trhu.
Nezamestnanosť by v krajine stúpala, čo by viedlo k celkovému poklesu kúpnej sily obyvateľstva. Obchodné reťazce by sa museli vyrovnávať s komplikovanými colnými kontrolami a novými administratívnymi prekážkami pri dovoze tovarov, čo by spôsobilo výpadky v dodávkach a ďalší rast cien. Jano by si nemohol dovoliť udržať doterajší životný štandard a bol by nútený výrazne obmedziť svoje výdavky.
V tejto situácii by Jano začal zvažovať odchod do zahraničia, kde by mohol nájsť lepšie pracovné príležitosti. Avšak bez členstva Slovenska v EÚ by práca v iných európskych krajinách vyžadovala víza a pracovné povolenia, čím by sa jeho možnosti značne skomplikovali. To všetko by znamenalo výrazné zhoršenie jeho životnej situácie a neistú budúcnosť pre jeho rodinu.
Ak Jano nechce prísť o to, na čom mu záleží, nečudoval by som sa mu, ak by v týchto časoch zvažoval odchod zo Slovenska.
Zvyšujúce sa napätie v Európe a otázna budúcnosť Slovenska
Bezpečnostná situácia v Európe sa stáva čoraz napätejšou a viaceré krajiny prijímajú opatrenia na posilnenie svojej obrany. Poľsko, ako kľúčový člen NATO, plánuje v roku 2025 povolať na vojenské cvičenia až 330-tisíc občanov, čo je reakcia na rastúce hrozby zo strany Ruska a Bieloruska. Podľa poľských zákonov sa všetci muži a niektoré ženy po 19. roku života musia dostaviť na vojenskú kvalifikáciu, pričom záložníci sú povolaní na pravidelné výcviky.
Podľa generála Leona Komornického je posilňovanie obrany nevyhnutné pre krajiny susediace s Ruskom, aby dokázali odstrašiť agresora.
Tieto opatrenia odrážajú širší trend v Európe, kde štáty reagujú na geopolitické napätie. V kontexte diskusií o možnom vystúpení Slovenska z EÚ a NATO je kľúčové zvážiť, aké dôsledky by malo oslabenie bezpečnostných väzieb.
Premiér Robert Fico a ďalší predstavitelia musia brať do úvahy nielen ekonomické dopady, ale aj bezpečnostné riziká, ktoré by mohli ohroziť stabilitu krajiny. Zvyšujúce sa napätie v regióne si vyžaduje premyslenú reakciu a zodpovednú obrannú politiku.
Odchod z EÚ sa pri tom všetkom nejaví byť ako dobrý nápad.
Skúsenosti Spojeného kráľovstva s brexitom naznačujú, že vystúpenie z EÚ prináša rozsiahle ekonomické náklady, vrátane straty prístupu na jednotný trh, zníženia obchodných výhod a poklesu zahraničných investícií. Pre Slovensko by takýto krok mohol mať ešte výraznejšie negatívne dôsledky vzhľadom na vysokú mieru exportnej závislosti, obmedzený domáci trh a potrebu zahraničných investícií. Navyše, Slovensko ako člen eurozóny čerpá výhody zo spoločnej meny, ktorá zabezpečuje stabilitu a eliminuje kurzové riziká. Odchodom by krajina riskovala ekonomickú izoláciu a zvýšenú volatilitu svojej potenciálne budúcej meny.
Samozrejme, je veľmi náročné jednoznačne porovnať situáciu na Slovensku so situáciou v Spojenom kráľovstve, a to najmä v období, keď je politické napätie v Európe výrazné a za hranicami zúri vojna. Slovensko nemá globálne ekonomické postavenie ako Británia a jeho hospodárska stabilita je podstatne viac závislá od európskych štrukturálnych fondov a ekonomických väzieb s EÚ. Ak by krajina stratila prístup k týmto fondom, mohlo by to mať dramatický dopad na infraštruktúru, školstvo či zdravotníctvo.
Čo však vieme povedať s určitosťou je to, že vystúpenie z Európskej únie by Slovensku prinieslo nielen ekonomické škody, ale aj množstvo nepredvídateľných scenárov. Strata prístupu k spoločným európskym programom, zvýšenie colných bariér a pokles konkurencieschopnosti by mohli viesť k výraznému oslabeniu hospodárskeho rastu. Diskusia o tejto otázke by preto mala byť vedená s dôrazom na fakty, dlhodobé dopady a geopolitické súvislosti, ktoré v súčasnosti hrajú zásadnú úlohu v stabilite krajiny. V ničom z toho sa však z útržkovitých vyhásení našich vládnych predstaviteľov nevieme uistiť.
A aj keď túto vetu hovorím nerád, tak práve v tomto období si viem veľmi živo predstaviť, ako veľký zmysel dáva zamýšľať sa nad odchodom zo Slovenska pre každého, kto si to môže dovoliť…
