Maroš Chmúrny
Po Viedni na dvoch kolesách
Ráno som sa zobudil na bratislavskom hosteli. Živý a zdravý. Písal sa 28.máj 2016. Bol taký istý horúci deň ako dnes. Možno ešte o čosi teplejší. Plánoval som ho stráviť spoznávaním Viedne.
Život píše tie najlepšie príbehy. Zoznam autorových rubrík: Cestovanie, Zo života, Krásy Slovenska, Športové komentáre, Filmové okienko, Z politického chlieva, Séria:Konšpirácie, Stalo sa v Turci, Turčianska záhradka, Nezaradené, Súkromné

Ráno som sa zobudil na bratislavskom hosteli. Živý a zdravý. Písal sa 28.máj 2016. Bol taký istý horúci deň ako dnes. Možno ešte o čosi teplejší. Plánoval som ho stráviť spoznávaním Viedne.

V práci som si to pekne naplánoval. Cestou domov sa zastavím v obchode. Kúpim to, čo treba, pôjdem domov a pripravím sa na hokej. Plán ako lusk.

Bol piatok a všetci v práci sa už tešili na víkend. V bežnom rozhovore som zachytil informáciu, ktorá mi ešte v ten deň pomohla.

Do Prahy som cestoval v kupé so štyrmi mladými Češkami. Boli to baletky. Tu je zopár hlášok, ktoré mi spríjemnili túto cestu. Pre zachovanie autenticity to píšem v češtine.

V týždni som sa navštívil tenisový turnaj J&T Banka Prague Open. Za účasti svetových hviezd Karolíny Plíškovej a Caroline Wozniacki. V tomto článku chcem zhrnúť moje dojmy a pár zaujímavosti z turnaja.

Možno ste poniektorí zachytili správu o tom ako v Bratislave okradli indického cestovateľa. Áno, čítate správne. V Bratislave. U nás na Slovensku. A neokradol ich Ind, ale oni jeho. A to ani neboli členovia národnostnej menšiny,

Pamätáte si na to, ako ste žili? Nebolo to tak dávno,prešlo len pár rokov. Ja si na to veru pamätám. Viem, že to je minulosť a doba sa zmenila, ale mám chvíľku spomínania, tak sa s vami podelím o svoje spomienky.

Na úvod by som mal predstaviť dvoch menovaných v nadpise. Aj keď si myslím, že mladého Weissa predstavovať príliš netreba. Ten si už spravil meno sám svojimi činmi. Takže, najprv Vám predstavím Miroslavu Plchovú, českú športovkyňu

Ráno sa zobudím na zvuk padajúcich dažďových kvapiek. Je po plánoch. Tak sa váľam v posteli. O hodinu neskôr, vstanem. Mám nový plán. Idem do obchodu, kúpim niečo na raňajky a suroviny na obed. Dnes sa bude variť. Buď s tebou.....

Vystupujem na hlavnej autobusovej stanici v Abu Dhabi. Lúčim sa s mojím indickým spolucestujúcim a želám mu pekný deň. Zisťujem, ako sa odtiaľto dostanem ku mešite. Nič nezistím. Ale viem, kde stoja taxíky. Už je čas obeda, tak..

Pražské letisko. Nájdem otvorenú zmenáreň. Vymením si peniaze. Teraz už mám takmer päťsto českých korún. Cestou späť si všimnem automat na lístky. Tak si kúpim jeden jednorazový lístok. Čoraz viac sa mi nechce túlať sa po Prahe...

Zvoní mi telefón. Vyruší ma pri písaní môjho životného diela. Ujde mi myšlienka. A tak nádejne to s ňou vyzeralo. Pozriem na displej. Bratranec. Tak teda prijmem hovor. „Čau čo robíš?“ ozve sa. „Píšem. Čo potrebuješ ?“ pýtam sa...

Začína jar a ja zatiaľ stále nemám tenisky. Od ochladenia v novembri som stále chodil v zimných topánkach, a moje staré tenisky sú už nepoužiteľné. Rozhodnem sa, že nastal čas aby som si nejaké kúpil. Preto sa po 12- hodinovej ...