Ten sa zmenil až teraz niekedy. Nebolo to tým, že sem chodím dva roky na ďalšie vzdelávanie. Nebola to ani jej krása, ani jej pestrosť ozajstného veľkomesta. To čo ju pre mňa zmenilo je, že tu mám zrazu priateľov. Mesto sa mi zdá bližšie.
Tak premýšľam ako sa zmenil môj postoj. Bolo to jednoduché. Ona už nie je pre mňa prázdnym veľkomestom, je to miesto, kde sú moji známi. Tak premýšľam, čím bol môj predchádzajúci postoj? Napadá ma, že som ju odsudzoval kvôli svojim predsudkom. „Si mi cudzia, preto sa ťa bojím, neviem čo si zač. Radšej si budem držať odstup.”
Často takto postupujem aj pri posudzovaní iných ľudí. Sú odsúdení a ani nevedia prečo. A neviem to ani ja. A možno si ešte myslím, že som spravodlivý. Vlastne tak postupujú všetci. Veď je to normálne. Tak čo to tu píšem.
