Zaujímavá debata sa rozvinula počas neformálneho sedenia s oxfordským profesorom teológie Dr. Williamom E. Carrollom, ktorý má v Bratislave cyklus prednášok. Predmetom bol postoj katolíckej Cirkvi k sväteniu žien na kňazov a nemenej podnetnou bola aj metakomunikácia, čiže to, ako sme o tom diskutovali.
U nás na Slovensku sme v podstate baštou tradičného katolicizmu. Napríklad u nás nie je možné, aby žena študovala denne samotnú teológiu (aspoň na TeoF UK/>/> ). Priznám sa, že pre mňa bolo prekvapením, že toto nie je bežné inde, resp. že je niečo divné na tom, že seminaristi jediní študujú denne. Naproti tomu sa to jemu zdalo absurdné. Prečo by žena nemola byť teológom? Či dokonca profesorkou na teológii. Prečo to nemá ani umožnené? No tradícia je silná vec…
Prečo Cirkev nevylásila ako dogmu, že ženy nemôžu byť svätené? Otázkou je, či to, že sa to tak nerobilo doteraz, je argumentum, že sa to nemôže stať teraz. Manželstvo kňazov bolo zrušené až po tisíc rokoch (a bolo to v 11. storočí, tak je z toho zase pekná tradícia) a dôvody tiež neboli najsvätejšie.
Najpresvedčivejší je argument nevysvätenia žien je, že sa to týka tradície. Je v moci Cirkvi utvárať svoju podobu. To jej jej zakladateľ (Ježiš) zveril. Otázkou je, ako sa vie i naďalej pretvárať, aby bola funkčná a zachovávala, čo je správne.
Bolo pekné sledovať ako dokáže inak zmýšlať o veciach, ktoré sú bežným ľuďom jasné, že je to tak. Táto sloboda v premýšlaní je zrnkom múdrosti, ktoré som si odniesol so stretnutia s týmto človekom.
“Nemôžu vám zakázať premýšlať o žiadnej téme.”
