Vladimír Čuchran
Košice: Sedia si na konári a je im dobre. Sedia si na teplých stoličkách a je im dobre.
A ja sedím v košickej MHD a dobre mi príliš nie je. (vždy aktuálny, večný a vždy nadčasový skoro fejtón)
Kto berie život celkom vážne, prichádza o veľa. Ver mi, s humorom to ide ľahšie. Aj keď často je to cez slzy, ale netreba to vzdať, pokiaľ to ide a ostáva nejaká byľka nádeje a zbytok síl. V živote je nutné vedieť aj vzdať sa, pokoriť sa sile hôr, prírody, úctivo ich odprosiť, že si prekročil tú hranicu, pokiaľ by si zašiel priďaleko a hlavne vedieť, kde je tá hranica. Hoci v živote si človek neustále kladie vyššie a vyššie ciele a hranicu aj prekročí...A ako vravím, aj na šibenicu s úsmevom! Ver mi, treba rozdávať pozitívnu energiu, treba sa rozdávať, urobiť niekoho šťastným - možno aj tam treba hľadať filozofiu bytia, nielen v mysli obrátenej do seba. Pôvodne, profesne stavebný technik, najmä projektant architektúry. Srdcom horal - turista, horolezec, jaskyniar, horský bežec, ochranca prírody. Dnes následkom mozgovej mŕtvice invalid. Ako človek, pesimista, nadobudnutý životnou praxou, fejtonista, srandista. Dôchodca 2018. Ako tak pozerám na svet asi aj pesimistom zostanem... Zoznam autorových rubrík: turistika, turizmus, Súkromné, Nezaradené
A ja sedím v košickej MHD a dobre mi príliš nie je. (vždy aktuálny, večný a vždy nadčasový skoro fejtón)
Možno ako prvý Košičan sa chcem takto verejne poďakovať Ing. Michalovi Kravčíkovi, CSc. (z mnoha linkov pre aspoň rýchle oboznámenie sa s problematikou vyberám: (https://bioklimapark.com/2019/01/21/voda-robi-neuveritelne-veci)
Súvislosť tohto článku s ostatným rozhodnutím mesta Košice vo veci letný Európsky olympijský festival mládeže (EYOF) 2021, nie je vec náhody.
Košičania sledujú tému olympiády a je to predmetom výrazného sváru a to najmä v ostatných týždňoch, napriek tomu, že mesto dalo prísľub k jej organizovaniu už pár rokov pred tým.
Hovoríme jej, že je naša. Zem, modrá planéta, matka jedinečného života v šírom vesmíre. Hovoríme jej, že je to naša planéta, naša krajina, náš svet.
Včera som navštívil verejné prejednávanie Všeobecného záväzného nariadenia č. 157 o parkovaní v meste.
Predlho pretriasaná parkovisková košická téma zdedená z minulosti (a zdá sa, že ešte dlho bude), mi nedala, aby som nespracoval materiál a poskytol témy k premýšľaniu vedeniu mesta, zvoleným poslancom
Už dlhšie tvrdím, že model spravovania verejných vecí zlyháva, keďže musia zabojovať občania, lebo sa za nich samospráva nepostaví, hoci je k tomu určená a paradoxne aj zvolená tými, ktorých nedokáže zastupovať.
Zrazu sme akoby všetci vyplašení, že môžeme rozhodnúť. Rozhodnúť o sebe a budúcnosti a aspoň ako-tak v rámci možností.
Dnes ma telefonicky oslovila nejaká finančná firma s ponukou na zhodnotenie financií. Nedvíham neznáme čísla, ale dnes som vlastne výnimočne zdvihol a tento hovor ma len utvrdil, že čo sú zač takéto volačky.
Príroda ma neobdarila bohatou prikrývkou hlavy a tak teraz patrím niekde do skupiny nespravodlivo plešatých. Čo už. Má to ale aj svoje čaro.
Nebudem sa pretvarovať a chváliť politikov preto, lebo nimi sú. V princípe – nemám ich príliš rád...
Odcitujem úvod: „Klimatické zmeny predstavujú vážnu problematiku, ktorá sa spája v súčasnosti najmä s globálnym otepľovaním. Vedcom sa však podaril skvelý objav, ktorý by mohol pomôcť v boji s ním.
"Slovensko nemá unikátne prírodné krásy. Navyše ľudia, ktorí k nám prichádzajú, majú pocit, že za peniaze, ktoré dávajú, nedostávajú adekvátne kvalitné služby,“ povedal Róbert Kičina z Podnikateľskej aliancie Slovenska. Podľa neho tvorcovia správy nám vyčítajú aj nízku úroveň leteckej infraštruktúry. ... http://www.pluska.sk/ekonomika/spolocensky-servis/v-turizme-nas-susedia-valcuju.html Napriek času, ktorý prešiel od zverejnenia článku je situácia obdobná a preto sa nedá mi nereagovať.