Vladimír Čuchran
KLIEŠŤ ČO OBČAS PIL
Básnička z mojej pripravovanej fejtónovo, básničkovo, pesničkovej a najmä satirickej knihy Ako to vidím. Tak trochu na odľahčenie sezóny.
Kto berie život celkom vážne, prichádza o veľa. Ver mi, s humorom to ide ľahšie. Aj keď často je to cez slzy, ale netreba to vzdať, pokiaľ to ide a ostáva nejaká byľka nádeje a zbytok síl. V živote je nutné vedieť aj vzdať sa, pokoriť sa sile hôr, prírody, úctivo ich odprosiť, že si prekročil tú hranicu, pokiaľ by si zašiel priďaleko a hlavne vedieť, kde je tá hranica. Hoci v živote si človek neustále kladie vyššie a vyššie ciele a hranicu aj prekročí...A ako vravím, aj na šibenicu s úsmevom! Ver mi, treba rozdávať pozitívnu energiu, treba sa rozdávať, urobiť niekoho šťastným - možno aj tam treba hľadať filozofiu bytia, nielen v mysli obrátenej do seba. Pôvodne, profesne stavebný technik, najmä projektant architektúry. Srdcom horal - turista, horolezec, jaskyniar, horský bežec, ochranca prírody. Dnes následkom mozgovej mŕtvice invalid. Ako človek, pesimista, nadobudnutý životnou praxou, fejtonista, srandista. Dôchodca 2018. Ako tak pozerám na svet asi aj pesimistom zostanem... Zoznam autorových rubrík: turistika, turizmus, Súkromné, Nezaradené
Básnička z mojej pripravovanej fejtónovo, básničkovo, pesničkovej a najmä satirickej knihy Ako to vidím. Tak trochu na odľahčenie sezóny.
Básnička z mojej pripravovanej fejtónovo, básničkovo, pesničkovej a najmä satirickej knihy Ako to vidím. Tak trochu na odľahčenie sezóny.
Často krát si kladiem otázku, či je to tak v prírode zariadené, že stvoriteľ, boh, či príroda, to zariadila tak, že podelila svoje dietky na tie čo za niečo stoja a na hlupákov, čo sú za deravý groš.
Vzhliadol som nedávno filmovú klasiku Kmotor. Nie prvý raz. Dej som vnímal ako analýzu spoločnosti, súbežne fungujúceho podsvetia, sveta moci, ich vzájomne prepojených legálnych a zločineckých štruktúr.
sa v efektivite pravidelne umiestňuje na posledných miestach v rebríčkoch OECD A dodávam, že ktovie ešte s akým rozdielom oproti predchodcom sme prepadnutí. Je to tak a ešte aj horšie, než pozorovania a štatistika je skutočnosť.
Každé mesto, časť krajiny má to svoje. Nad hlavným mestom sa buduje 30 metrový pomníček slávy kapitána tejto doby.
Možno vplyvom letných horúčav si obyvatelia mesta Košice ani veľmi nevšimli, čo sa deje na prvej mestskej scéne. Mám na mysli navrhované a v túto chvíľu už schválené zmeny taríf cestovného MHD, samozrejme smerom hore, ako ináč.
Pre mňa zaujímavé zistenie: https://www.kosice.sk/clanok/oznamenie-o-zacati-obstaravania-uzemneho-planu-zony-obytna-zona-pavlova-hora-kosicka-nova-ves
čo prebieha v krajskom meste na východe našej krajiny, traumatizujúca nielen domácich, ale čo je hanba, strápňujeme sa aj pred svetom, stále pokračuje a blíži sa k riešeniu, že bude platiť až do jej zmluvného ukončenia.
Názorná ukážka (ne)kvality a mrhania našich peňazí v tomto meste. Zrejme nie je to jediný prípad lajdačiny.
Aspoň tak to chápem túto príležitosť a urgentne volám po nastavení priorít ľudstva. Nejde o poplašné správy.
A ja sedím v košickej MHD a dobre mi príliš nie je. (vždy aktuálny, večný a vždy nadčasový skoro fejtón)
Možno ako prvý Košičan sa chcem takto verejne poďakovať Ing. Michalovi Kravčíkovi, CSc. (z mnoha linkov pre aspoň rýchle oboznámenie sa s problematikou vyberám: (https://bioklimapark.com/2019/01/21/voda-robi-neuveritelne-veci)
Súvislosť tohto článku s ostatným rozhodnutím mesta Košice vo veci letný Európsky olympijský festival mládeže (EYOF) 2021, nie je vec náhody.
Košičania sledujú tému olympiády a je to predmetom výrazného sváru a to najmä v ostatných týždňoch, napriek tomu, že mesto dalo prísľub k jej organizovaniu už pár rokov pred tým.
Hovoríme jej, že je naša. Zem, modrá planéta, matka jedinečného života v šírom vesmíre. Hovoríme jej, že je to naša planéta, naša krajina, náš svet.
Včera som navštívil verejné prejednávanie Všeobecného záväzného nariadenia č. 157 o parkovaní v meste.
Predlho pretriasaná parkovisková košická téma zdedená z minulosti (a zdá sa, že ešte dlho bude), mi nedala, aby som nespracoval materiál a poskytol témy k premýšľaniu vedeniu mesta, zvoleným poslancom
Už dlhšie tvrdím, že model spravovania verejných vecí zlyháva, keďže musia zabojovať občania, lebo sa za nich samospráva nepostaví, hoci je k tomu určená a paradoxne aj zvolená tými, ktorých nedokáže zastupovať.
Zrazu sme akoby všetci vyplašení, že môžeme rozhodnúť. Rozhodnúť o sebe a budúcnosti a aspoň ako-tak v rámci možností.