Nezávislý, realisticky zmýšľajúci "voľnomyšlienkár", s úprimným záujmom o čo najdokonalejšie a najnázornejšie pochopenie (fyzikálneho) usporiadania objektívnej reality (sveta). Vyznávač hesla: Do nového tisícročia s novými myšlienkami!Svojimi myšlienkami nemám zámer nikoho urážať, chcem ho iba donútiť, aby sa nad nimi zamyslel. Zoznam autorových rubrík: Nezaradené, Súkromné
Vraj, základom oddychu je zmena. Výsledkom mojej koronavírusovej „autokarantény“ sú dve návštevy predajne potravín počas týždňa. Akú-takú zmenu režimu mi prináša až nepatrný prídavok humoru, doručovaný sterilnou e-mailovou cestou.
Neopustiac vlastný byt viac ako dva dni, aj dnes som ponajviac sledoval televízne vysielanie. Vo včerajšom nedeľnom programe STV1 bol starší film Štvorylka. Čo sa pritom udialo, sa zvykne komentovať slovami: čo je veľa, to je moc!
Suverénne najpretriasanejšou témou dnešných dní je koronavírusová pandémia. Priložím teda do tejto diskusie aj ja zopár myšlienok. Samotnej pandémie sa týkajú síce len okrajovo, ale – myslím si – môžu byť do budúcna dôležité.
Minulý rok sme na Slovensku oslavovali 160. výročie narodenia významného rodáka z Lipt. Mikuláša prof. Aurela Stodolu. Ťažiskové boli májové oslavy, ale rôzne sprievodné akcie sa konali na rôznych miestach Slovenska celý rok 2019.
Článok sa zaoberá problematikou tzv. svetelných hodín, pomocou ktorých Einstein zdôvodňoval nerovnaké plynutie času, v závislosti od pohybu. Čo však, aký mechanizmus, „nakloní” svetelný lúč v hodinách do potrebného smeru?
Je úlohou vedy len neustále systematizovať určité poznatky, a to takým spôsobom, aby sme na ich základe vedeli (iba) predpovedať výsledky nejakých ďalších pozorovaní alebo experimentov? Podľa mňa, to by bolo na vedu málo
Článok vysvetľuje jav relativistického správania hmoty podľa predstáv teórie kozmodriftu, ktorý ukazuje, že sa nejedná o žiadnu „vnútornú” vlastnosť hmoty. Je to mylná predstava, rovnako ako predpoklad o jej gravitačnom pôsobení.
Článok sa zaoberá najvšeobecnejšími zákonitosťami pôsobenia (najmä) mechanických síl, ktoré využíva pri kvalitatívnom popise mechanizmu pôsobenia zákona akcie a reakcie – z pohľadu teórie kozmodriftu. PF 2020!
Článok obsahuje analýzu prvých dvoch Newtonovych zákonov pohybu – zákona zotrvačnosti a zákona sily – z pohľadu teórie kozmodriftu. Pozadie oných zákonov nie je plne pochopené, preto sú obidva vlastne len účelne postulované.
Vo vedeckom spoznávaní problematiky zotrvačnosti pohybu hmotných telies pokročím od Galilea Galileiho k Isaacovi Newtonovi. Článok obsahuje stručné vykreslenie stavu vedy v jeho dobe a ďalšie predstavy teórie kozmodriftu.
Podstatu fyzikálneho fenoménu – mechanického princípu relativity – matematicky popisuje tzv. všeobecná kozmodriftová rovnica, umožňujúca pochopiť niektoré momenty z hľadiska fyzikálneho usporiadania objektívnej reality.
Článok obsahuje matematicky korektný popis fyzikálnych vzťahov medzi hybnosťami, kinetickými energiami interagujúcich telies a rýchlosťou kozmodriftu inerciálnej súradnicovej sústavy, v ktorej je interakcia pozorovaná.
Článok je venovaný úvahám o všeobecných momentoch, v súvislosti s pohybom, ktoré vedú k novému spôsobu matematického popisu fyzikálnych vzťahov medzi hybnosťou, kinetickou energiou a rýchlosťou kozmodriftu v nasledujúcej časti.
Ústredným bodom druhej časti mojej práce „Vede do vienka” je objektívny význam Galileovho objavu mechanického princípu relativity pre fyziku, ako ho chápe teória kozmodriftu. Článok stručne popisuje vtedajší stav vedy.
Článok obsahuje pokračovanie prípravných úvah, týkajúcich sa obdobia fyziky od I. Newtona až takmer po koniec 19. storočia. Keď sa s takto získaným nadhľadom vrátime ku Galileovi, možno uvidíme jeho fyzikálne dielo v inom svetle.
Článok obsahuje prípravné úvahy, užitočné pri spätnom preskumávaní historicky prirodzeného vývoja klasickej fyziky. Poukazuje na niektoré momenty, ktoré sú v procese poznávania vo fyzikálnych vedách neopomenuteľné.
Pilotný článok seriálu „Vede do vienka“. V ňom postupne vyložím objektívny význam energie pre fyziku ako prírodnú vedu i jej význam bežnom živote človeka, a to na príklade rôznych fyzikálnych súvislostí.
Reagujem na diskusnú reláciu, odvysielanú TA3 v programe „Pozrime sa na to” 1.novembra t.r. Jej načasovanie a téma – vzhľadom na prebiehajúce „dušičkové obdobie” – boli vhodné, ale celkový jej zámer autorom dosť dobre nevyšiel.
Osobne si myslím, že dnes, sporadicky organizované pochody typu „Za slušné Slovensko” sú bežnému občanovi (takmer) prd platné. Aby bolo lepšie, nestačí zúčtovať len so zopár mafiánmi. Treba umravniť aj hajzlíkov menšieho formátu.
Leto 2019 je definitívne minulosťou. Niektorí ho využili na cestovanie do zahraničia, ale aj na Slovensku je množstvo miest, na ktorých sa možno ocitnúť „za hranicami všedných dní“. Jedným takýmto miestom je Važecká jaskyňa.
