Ani kňazi si nemôžu robiť, čo chcú. (pokračovanie príbehu)

V poslednom čase ma gniavi myšlienka, že blog zneužívam, aby som ukázala, aký sú druhí zlí a ja urputne bojujem za spravodlivosť. Preto tie rečičky o virtuálnej samovražde v predchádzajúcich článkoch. Pravda je taká, že sa rada predvádzam a chcem ovplyvniť správanie iných. Napríklad toho kňaza. Ešte som nedospela do štádia absolútnej slobody, ktorá je niečím výnimočným a podľa mňa Božím darom. Je to stav, keď dokážem jasne rozlíšiť, čo je dobré a čo zlé, čo môžem a čo nemôžem zmeniť a ako to urobiť, aby som iným minimálne ublížila. To platí aj o mojom tápaní vo vzťahu k manželovi, k deťom a ostatným okolo mňa. Ale v prípade kňaza som trafila do čierneho. Okrem textu na môj blog som tentoraz poslala informáciu aj na biskupský úrad.Ľady sa pohli. Ospravedlňujem sa teraz ľuďom, ktorým som nedôverovala skôr, ako niečo urobili, ktorých som odsúdila skôr, ako niečo povedali aj o ktorých som si myslela zlé veci, skôr ako som ich osobne spoznala, len na základe počutého alebo napísaného. Cítim čerstvý závan v mojej duši. Viera v ľudstvo sa predrala cez kopy zeme v hrudnom koši a ťahá sa ďalej za svetlom. A ja si môžem spokojne zapáliť virtutálnu sviečku.V prvom rade som zavolala hovorcovi biskupského úradu, ktorého si môže nájsť každý na internetovej stránke www.kbs.sk. Bol ochotný odpovedať na moje otázky, stačilo ich zaslať mailom. A tak som si dnes otvorila poštu, v ktorej mi okrem iného odpovedal, že kňazi sú upozorňovaní, aby nevyberali poplatky za sviatosti a náš pán farár obdrží v najbližších dňoch list, v ktorom od neho žiadajú, aby vybrané peniaze za birmovku veriacim vrátil. Keďže jeho zdravotný stav je vážny, 1. júla 2006 odchádza z našej farnosti a birmovka sa prekladá na jeseň.Na záver jedno upozornenie pre všetkých, ktorí sú ako ja. Nemudrujte zbytočne, nemrhajte slovami, emóciami, nenechajte zvíťaziť vo vás pudy a počúvajte srdcom. Je to prvý krok ku slobode. Vtedy sa vám otvoria netušené možnosti a prestanete sa zvíjať v prachu malicherností. Dokázal to napríklad Ján Pavol II, Matka Tereza ale myslím, že aj Julo Satinský alebo Jan Werich. Určite už vidíte ďalších. Nič nám nebráni, aby sme boli slobodní ako oni a videli ďalej ako za tieň vlastného ja...