Malé nenápadné bombastické kúsky

Bolo mi smutno, keď som neustále počúvala, koľko peňazí a ľudských síl stál celý otvárací ceremoniál. Ako by bolo najdôležitejšie ukázať, akí sú usporiadatelia kreatívni, aby vláda dokázala voličom, že podporuje šport a správny imidž krajiny, aby sa predviedli osobnosti, aby bolo na čo pozerať pri televíznych obrazovkách, keď si ľudia vyložia nohy na gauč a otvoria slané oriešky. Aby to malo šmrnc, gradáciu, vďaka televízii zasiahlo všetkých na celom svete a zanechalo v nich nezabudnuteľné zážitky. Oveľa viac ma zasiahli rozhovory s ľuďmi v uliciach Turína, kde Talian podpichol Austrálčana, či niekedy videl sneh. On mu so smiechom priateľsky zakýval. Vzdychla som si. Čo keby na štadióne bez veľkej šou vztýčili vlajku s piatimi kruhmi a bez originálnych ohňových efektov zapálili oheň? Pokračovalo to v nedeľu večer. S deťmi sme išli do kina, možno jediného dedinského kina v šírom okolí. Premietali King Konga. Efektný a bombastický film o láske, po ktorej túžia všetky ženy. Snívame o tom, aby za nás niekto bojoval do posledného dychu, aby za nás zomrel, aby sme zažili skutočnú lásku až po hrob. Úžasné vizuálne obrazy, ktoré stáli milióny, až ma stislo pri srdci. Sedeli sme na tvrdých sedadlách, zvuk miestami chrčal a obraz preskakoval. Z jednej strany sa ku mne tlačila dcérka a zakrývala si rukami oči, z druhej strany sedel muž, držal ma za ruku a jemne mi prstami škrabkal dlaň. Čakala som motýliky v žalúdku, ako pred sedemnástimi rokmi, keď sme v tom kine sedávali, ale nijaké som necítila. Najprv mi bolo ľúto. Nie lístkov, ale motýlikov. Potom som sa usmiala. Nič bombastické. Muž pre mňa nezomieral, ani kvôli mne nerobil žiadne efektné kúsky. Len tu sedel pri mne po šestnástich rokoch manželstva.Vlastne ten čudný pocit začal už počas odovzdávania Otov, čo sú ceny pre osobnosti televíznej obrazovky. Tiež ma stislo pri srdci, také bombastické to bolo. Nie o osobnostiach, ale o dobre zvládnutej kampani, neustálom predvádzaní sa pred ľuďmi, ktorí si pravidelne sadajú po večeroch pred televízne obrazovky, o správnej gradácii, správnom zaradení do programovej štruktúry a presnom trafení sa do diváckeho vkusu bola celá šou. A zrazu sa tam objavila žena z TA3, ktorá dostala cenu sa politickú reláciu. Hovorila pokojne a skromne. Žiadne bombastické reči a duchaplné vtipy. Povedala niečo aj o slobode v médiách a bola tak jednoduchá, že jej hlas a výraz tváre si pamätám dodnes. Ten pocit mi zostal. Všetky tie bombastické kúsky, ktoré si na dnes vymysleli podnikavci, pretože si vymysleli deň zamilovaných, ma už netrápia. Je to trh, biznis, konkurencia a preteky o zákazníka. Olympiáda, filmy, televízia, láska. Po skúsenostiach z posledných dní viem, že je to súčasť plánu. Tak to má byť. Vždy to ešte dokážeme roztrieštiť na milión kúskov. A zostane len čisté, voňavé jadro.