Nie je podstatné, kto je Jano. Podstatné je, ako niektorí dospelí ľudia reagujú na zmiznutie alebo skôr vypnutie jeho blogu. Ako keby im niekto zobral "hračku". Ba dokonca niektorí to považujú za ohrozenie slobody slova.
Bez toho, aby si zistili informácie, prečo ich hračka menom Ján "zmizla", čo sa s ňou stalo, kam sa vyparila, okamžite sa niektorí čitatelia alebo blogeri rozhodli pre aktivizmus. Nečakajú na nič. Nekladú si otázky a nečakajú na odpovede. Namiesto vyjadrenia nespokojnosti chcú konať. Zrušia predplatné a potrestajú SME. Hotovo! Vybavené! A začnú si vymýšľať konšpirácie. To sa už dnes stáva takmer normou.
Pritlačiť k múru človeka (skupinu ľudí) cez vydieranie, vyhrážky a konšpirácie je dnes celkom jednoduché. Ba dokonca považované za hodnotný čin. Niektorí diskutéri pod textom blogerky Otílie Horocks sa o to pokúšajú.
Za všetky komentáre jeden od anonyma 1006058: "Aspon to vysvetlite, lebo vyzerate ako zbabelci, vy zo sme. Rusim predplatne tiez. A Valchara si najdeme, nemajte obavy."
https://blog.sme.sk/horrocks/sukromne/kam-zmizol-blog-jana-valchara-a-kde-ho-este-najdete
Či sa táto "nátlaková akcia" stretne v SME s odozvou, je otázne.
Otázne je, s akým zámerom otvorila blogerka tému "zmiznutia blogu". Vysvetľuje to ako "gesto digitálnej solidarity". Neviem dosť dobre, čo to znamená, priznávam však, že zmiznutie alebo možno aj zámerné vypnutie dlhoročného blogu Jána Valchára na SME ma zaujalo. Ide o blogera, ktorý aktívne podporuje Ukrajinu, zbiera peniaze na pomoc ukrajinským vojakom a ako dobrovoľník osobne jazdí do vojnou zmietanej krajiny. Teda aspoň tak to o sebe tvrdí. Jeho meno sa objavuje pri takých projektoch ako Donio a verejne ho podporujú známe osobnosti.
Ján Valchár dokázal ľudí zaujať, to mu nemožno uprieť. Na podporu obrany Ukrajiny vyzbieral tisícky eur. Kde v skutočnosti skončili, nevedno.
Snáď sa to raz dozvieme. A možno sa k zmiznutiu jeho blogu vyjadria aj v SME. Nie je to ich povinnosť. Nakoniec, počas histórie blogov na SME sa už niekoľko blogov jednoducho "vyparilo" a nastalo ticho. Zrejme bol na to zmysluplný dôvod (aj v prípade Jána Valchára) a zostane navždy zakrytý rúškom tajomstva.
Faktom je, že Ján Valchár má nevyberaný slovník. Jeho blogy (komentáre na sociálnych sieťach) obsahujú často nekorektné, vulgárne a dehonestujúce slová a informácie. Tupé trolie lajno, negri, sráči a podobné výrazy však mnohých upútali. Dokázal si svoju bublinu vybudovať a zopár ľudí aj úspešne pripútať.
Vlastne je jedno, ako píše Ján Valchár. Kým sa nevyhráža a nesnaží sa kritikov násilne umlčať, neporušuje zákony, ľudské práva a nešíri hoaxy, môže písať postrehy, aké chce. Dokonca môže aj klamať. Blogy nepodliehajú novinárskemu etickému kódexu.
Keby nevznikla diskusia pod blogom Otílie Horocks o "zmiznutí" Jána Valchára, prešla by som to bez povšimnutia. Zvrhla sa však na frustráciu až hnev niektorých komentujúcich. Ako inak, nechýbajú konšpiračné teórie a špekulácie o dôvodoch vypnutia ich obľúbeného blogera.
Dnešná doba praje (anonymným) vyhrážkam, konšpiráciám, polopravdám a názorom zamieňaným za fakty.
Zostáva veriť, že dobrovoľník a bloger Ján Valchár stále žije, že raz sa dozvieme, čo robil na Ukrajine a kde skončili vyzbierané peniaze od darcov.
