Celebrita, sviňa a lol

Červíka do hlavy mi nasadil pred časom jeden študent učňovskej školy v Topoľčanoch. Obyčajný sedemnásťročný chalan, ktorý sa učil za čašníka, nebol vôbec obyčajný. Pôvodne uvažoval o profesii kňaza, ale vždy ho lákalo obsluhovať hostí, pretože jeho otec mal reštauráciu. Chalan túžil byť čašníkom par excelance. Ešte ako učeň sa vypracoval na šikovného barmana a zúčastňoval sa noblesných večierkov a after party v rámci Slovenska. Rozprával mi také zaujímavosti o „celebritách“, že by z nich mohla vzniknúť zaujímavá kniha. Napriek tomu, že som novinárka, nikdy som nemala ambície „ísť cez mŕtvoly“ a tak som tieto informácie nechala vyfučať do vzduchu. Slovo celebrita odvtedy zmenilo svoj obsah a stalo sa skôr nadávkou. Nie všetci novinári totiž nechajú takéto informácie vyfučať do vzduchu a s radosťou „vyrábajú“ mediálne škandály. Tento chalan videl spoza barmanského stola „celebrity“ rôzneho razenia a rozdelil ich do troch skupín. Najhorší sú podľa neho tí, ktorí sa dostali do povedomia ľudí hlavne vďaka svojej vizáži, zaujímavému zjavu a potrebovali médiá, aby niečo vo svojej práci dosiahli. Medzi nich patrí aj väčšina spevákov, hudobníkov a pseudoumelcov. Táto skupina sa na večierkoch správala absolútne neviazane, vulgárne a nemala potuchy o pravidlách spoločenského správania. Ďalšia skupina bola dosť nevýrazná a všetko dianie na večierku pozorovala z nadhľadu. Patrili sem nielen politici, ale aj viacerí umelci, ľudia zo showbiznisu či ekonomickej sféry. Nesprávali sa výstredne a pri kontakte s obsluhujúcim personálom používali základné slová ako ďakujem, prosím si a podobne. Na najvyššom stupni spoločenského správania stáli diplomati. Obsluhovať týchto ľudí je vraj pre barmanov úplnou lahôdkou. Dobré spôsoby majú v malíčku a sú nielen vzdelaní ale väčšinou aj inteligentní. Príjemný pocit z obsluhy mal chalan nielen pri vysokopostavených ľuďoch, ale aj pri obyčajných „smrteľníkoch“, ktorí sú priami, slušní a vyžaruje z nich úcta voči druhému. Tento mladík sa termínu celebrita smial pred niekoľkými rokmi, pretože videl na vlastné oči, čo také „celebrity“ stvárajú. Videl ich druhú tvár. Tú, ktorú neukazujú na verejnosti a pred kamerami. Lenže celebritou nenazýval tých, z ktorých bolo cítiť morálne zásady, ale tých, ktorí tieto zásady prezentovali v médiách a dokázali svojou prácou a správaním získať úctu a záujem nie stoviek ale miliónov ba dokonca miliárd ľudí vo svete. Dnes, keď nám médiá ponúkajú tváre rôznych ľudí, ktoré nazývajú celebritami, pretože ich spoznávajú ľudia v uliciach jedného mesta alebo v jednej krajine, slová ani nie osemnásťročného mladíka majú hlbší zmysel. Z tohto pohľadu sa celebritou môže stať každý, koho si vyberú agentúry a médiá. Zvrátené je aj to, že správanie a výroky týchto „celebrít“ ovplyvňujú tisícky ľudí. Včera ma zaujal názor môjho pätnásťročného syna. Slovné spojenie „ty sviňa“ vraj už nie je nadávka, ale skôr vyjadrenie závisti. Mladí ho používajú vtedy, keď chcú druhému povedať, že má super mobil, rifle, či MP3 prehrávač. Jeden jeho kamarát si na toto slovné spojenie tak zvykol, že ho bez výstrahy použil pri svojej frajerke, keď chcela esemeskovať. Tá sa na slová „ty si ale sviňa“ urazila a s plačom ušla. Pritom jej len chcel povedať, že má bombový mobil. Lol si hovoria tí, ktorí hrajú počítačové hry cez internet. Na klávesnici sú tieto písmená hneď vedľa seba, takže slovo lol vzniklo tak trochu z pohodlnosti a hlavne kvôli zrýchleniu komunikácie. Je to pomenovanie niekoho, kto urobil hlúposť alebo jednoducho „debilný“ krok v počítačovej hre. Neviem, či tento výraz v budúcnosti neskĺzne na nadávku. Možno bude vyjadrovať super machra. Viem len jedno, že obsah slov a výrazov si vytvárame sami. Veď pred niekoľkými rokmi patrila fialová farba medzi studené a dnes patrí k teplej škále farieb. Alebo slovo „homoš“ sa kedysi nepoužívalo, dnes je to nadávka a zajtra to bude možno ocenenie za odvahu byť iným ako väčšina. Aj osobnosti si vyberáme sami. Buď sa prispôsobíme tomu, čo vymyslí nejaká úplne cudzia hlava, alebo začneme používať vlastnú hlavu a nebudeme slepo bľabovať to, čo nám niekto ponúkne hotové na tácke. Problém je len v tom, že mať vlastný názor a rozmýšľať sa v poslednom čase akosi nenosí. A ešte je otázne, či slová ako vlastný názor a rozmýšľanie znamenajú stále to, čo pred niekoľkými rokmi.