Slnečné znamenie Strelec mi zasvietilo pri narodení do šťastného a tvorivého života, o ktorom môžem už teraz v jeho poslednej tretine povedať, že bol a stále aj rýchly, aj plný zaujímavých situácií aj výziev, aj plný príležitostí či možností... Dokážem chvíľu aj zastať, aj leňošiť, aj pyžamové dni si už dopriať, rovnako milujem samotu, ako aj priateľov, milujem nádherné kruhy, ktoré vytvárame na seminároch etikoterapie i na meditačných stretnutiach či na stretnutiach so ženami v ČAROkruhoch. Vyštudovala som pedagogiku, pritiahla ma novinárčina, na dôchodku etikoterapia a astrológia. U mňa sa tieto dve "dámy" spojili a objavujú sa aj v kratších či dlhších zamysleniach. Milujem písanie, keď príde inšpirácia. Vtedy mám pocit, že slová prichádzajú samé a samé sa aj ukladajú do viet. Tak sa uložili aj do knihy o mojej dcére, ktorá končila život na detskej onkológii, a tak sa v knihe S TEBOU, MIRKA objavili aj ďalšie deti, ktoré som počas polročného pobytu na tomto oddelení spoznala. Neskôr, keď ma život na chvíľu zastavil cez chorobu, vznikla z rozhovoroch, ktoré vznikali pre noviny, kniha S VAMI, KRÁSNE BYTOSTI. Bolo mi cťou poznať toľko nádherných ľudí. Niekoľko kníh je stále v "šuflíku", niekoľko nápadov v hlave, keď dozrie čas, uzrú svetlo sveta. Milujem totiž písanie. Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Eliška Kubešová z 2. Z triedy zo Strednej zdravotníckej školy v Liptovskom Mikuláši bola jednou zo študentov, ktoré sa zúčastnili súťaže vyhlásenej Liptovskou vodárenskou spoločnosťou. Téma: voda naša každodenná.
Na stretnutie prišla v lesníckej rovnošate rovnako ako jej triedna učiteľka. Dominika Brotková, usmievavá, skromná študentka Strednej odbornej školy lesníctva a drevárstva z Liptovského Hrádku zaujala svojou úvahou o vode porotu.
„Všetci celý život žijeme a správame sa tak, aby nám ošediveli vlasy a keď konečne sú šedivé, sivé či biele, zafarbíme ich, povedal raz môj učiteľ jogy. Fakt, celý život „pracujeme na ich zmene, oni poslúchnu, a my ich nechceme.
ČAROkruh - mandala maľovaná presne na mieru pre nášho priateľa, ktorý prešiel svojou náročnou cestou za zdravím a vie, o čom je život i smrť, RAdosť, smiech a božské žitie každého dňa.
Rozžiarené detské očká z nečakaných darčekov majú farbu prekvapenia, vďaky a skrytej otázky - je to naozaj moje? Je moja nová zubná pasta? Naozaj ste, teta, doniesli toľko mlieka len pre nás? Môžem si vziať bábiku, autíčko?
Mesiac bohatý na udalosti pred nami: spln 3.12. v Blížencoch, „barborky“ treba nazbierať 4.12, Lucia sa zaskvie 13.12., nov 18.12. v Strelcovi, Slnovrat 21.12. s najkratším a najtmavším dňom, nasledujú vianočné dni a koniec roka.
Dostala som do daru kvások a okamžite mi prišlo na um všetko, čo som ako malá vnímala pri pečení chlebíka u starkej. Starká bývala v sklárskych bytoch, ktoré sa ťahali po prízemí v rade. Štyri byty spojené do jedného domu.
Robila som horoskop šesťročnému chlapčekovi. Jeden z dôvodov, prečo ho jeho mamka chcela, bol ten, že na chlapca si „zasadla učiteľka v škole, ktorá si autoritu v triede získavala, a nezískala, krikom.
Sme spojením medzi predkami a potomkami. Veľmi intenzívne v našom rode vnímam toto premostenie pri fotografii, na ktorej moja viac ako deväťdesiatročná maminka sa drží za ruku s mojou niekoľkomesačnou vnučkou.
Liptov sa stal v tridsiatych rokoch minulého storočia rodiskom nového pohľadu na príčiny zdravotných i životných problémov. Jeho autor Ctibor Bezděk ho nazval etikoterapiou. V súčasnosti sa etikoterapia vracia domov do Ružomberka.
Prešli sme deviatimi etikoterapeutickými zručnosťami, a tak je čas pozrieť sa, ako ich možno uplatniť v živote. Posvietili sme si na ženy a dievčatá z Liptova, pretože v Liptove, konkrétne v Ružomberku, sa etikoterapia narodila.
Prešli sme cestou ôsmich etikoterapeutických zručností, teraz ponúkam poslednú. Ide o deviatu, majstrovskú zručnosť - zručnosť cítiť sa celistvo.
Dopracovali sme sa spoločne k ôsmej zručnosti. Táto súvisí na prvý pohľad najmä so zručnosťou aktívne počúvať, má však aj hlbší ťah. Ťah na spojenie, lásku. Ak totiž vytvárame porozumenie, milujeme.
Každá zo zručností, ktorou sme doteraz prešli, nás podporila na ceste do spojenia v celistvosti, úplnosti, naplnení, advaite. Zvládnutie predchádzajúcich zručností otvára možnosť bezpečne byť aj v priestore ticha.
Počúvať a naozaj počuť, čo druhý hovorí, je veľkou zručnosťou, ktorú fyzicky prezentujeme postavením tela, mimikou tváre, výrazom v očiach a vnútorne nastavením mysle na počúvanie. Teda sme v priestore počúvania.
Namiesto etiko-horoskopov ponúkam v novembri pohľady na spoločné témy všetkých znamení, ktoré v tomto mesiaci výraznejšie vystúpili s témami o živote a smrti. Pozrieme aj na to, čo nám prináša spln v Býkovi a nov v Škorpiónovi.
Život začína a končí, všetko začína a končí. Ak prijímame začiatky, sme vnútorne pripravení prijímať aj ukončenia. Či to reálne aj robíme v bežnom živote, vieme sami. Stačí otázka – prijímaš smrť?
Zámer, uvoľnenie a prijímanie, prvé tri etikoterapeutické zručnosti máme v predchádzajúcich blogoch za sebou. Dnes budeme zľahka hovoriť o odpustení a o hoo ponopono, starej havajskej technike lásky, odpustenia a vďaky.
Zručnosť vedieť prijímať je podľa mňa jedna z najúžasnejších etikoterapeutických zručností. Vedieť prijímať situácie, ľudí, príbehy, všetko, čo sa nám v živote deje, dáva možnosti, ako konať ďalej v dôvere a byť akčnou bytosťou.
Fyzické uvoľnenie je najznámejším uvoľnením, na ktoré si pravdepodobne spomenieme. Je však len prvým stupňom uvoľnenia, na ktorý máme priamo dosah. Ide o uvoľnenie fyzického tela, o rozpustenie či prepustenie napätia v svaloch.
