Občas chodievam neupravený. Zarastený, neučesaný, voľné pohodlné oblečenie. Jednoducho sa takto cítim pohodlne a ak už nemám žiadne seriózne pracovné povinnosti, nevidím v tom nič zlé (i keď ľudia okolo mňa to často vidia inak :). Aj minule. Išiel som do banky vložiť prašule. Bol večer, žiadne služobné povinnosti, tak čo sa budem stresovať a nejakým imidžom. Ako tak stojím v rade, zjavil sa Miro a postavil sa hneď za mňa. Spoznali sme sa hneď, nakoľko sme sa sotva pár dní pred tým stretli pri jednaní o jeho podpore KomPraxu. Dali sme sa do reči. Keď som o chvíľu pristúpil k prepážke, pani si ma úctivo premerala a neuveriteľne milo sa na mňa počas celej transakcie usmievala. Zrejme netreba vysvetľovať, že prečo...Ta, díky Miro :)... Vďaka svojej dobromyseľnej povahe prišiel o nohavice. Chodieval dobré dva kilometre iba preto, aby sa mohol zviesť na bicykli, či prečítať pár kníh. V skutočnom živote nie je taký blázon, ako bol v Superstar. Uvažuje o založení rodiny, aj keď vie, že by sa z neho mohol stať Zombie..