Darujem ti krídla, a jediné čo si želám, vidieť ťa lietať. #domideeblog Zoznam autorových rubrík: pre teba, lebo láska, english poems
Spravili ste niekedy niečo fakt, že šialené bez toho aby ste uvažovali čo keď a čo ak? ...ja áno. Pred pár dňami som si povedala, že sa jednoducho zbalím a pôjdem na nejaké pekné miesto kde si nájdem prácu a zároveň spoznám novú krajinu. Kamarát mi poradil, jeden ostrov. Povedala som si prečo nie, a kúpila si letenky.
...prechádzala som sa po prístave a rozmýšľala čo všetko musím urobiť, čo chcem zmeniť, ako by mali moje nasledujúce dni vyzerať, kedy sa už konečne ozve a vlastne som zabudla pri tom všetkom čo som naozaj chcela..
Bez štipky súcitu a predsa s obrovským zľutovaním. Číhala na rohu. Uši v pozore, viečka na svojom mieste. Videla ich, ani nachvíľu nezaváhala. Dnes si splní svoju povinnosť...
Spomínate si na to, keď ste ako malý človek utekali zo zvedavosti k prvej mláke a tak veľmi ste si chceli v nej zmáčať nové tenisky? Nevedeli ste prečo... jednoducho len tak zo srandy...
...asi každý z nás už zažil ten pocit...keď si myslel, že šťastnejší už byť nemôže, a popritom si nevšimol drobný vánok v pozadí, ktorý v okamihu nepozornosti zmietol všetky karty zo stola v priebehu sekundy...
Keď som tú malú dušu stretla, nehovorila nič, iba hľadela. Taká zvedavá a nadšená, že si nevšimla, že nohy mala celé od blata. Po pravde na čo by aj. Bola tak drobná a nevinná. Napriek tomu odvážna čeliť tomuto svetu.
Bolelo to, a zároveň voňalo ľahkosťou škorice...bola taká omamná ako rosa. Nie tá ranná, ale polnočná, tá ktorá prekáža odovzdaniu sa tráve a iným slastiam života.
Chcela by som byť bábkou...takou, ktorú vezmeš, položíš do postele, pobozkáš na dobrú noc a pošleš do krajiny snov... Ona by bola odvážna, nebála by sa nástrah, lebo by vedela, že čokoľvek sa jej stane v tom krutom svete, že ktokoľvek jej tam ublíži zmizne z jej sveta, hneď ako sa premiestni do inej snovej krajiny...
Chladný, jemný, príliš silný, vlhký a zas ten istý pocit. Zovretie žalúdka o niečo menším kovovým zverákom. Tento nebol z povinnosti, skôr zo súcitu.
Piesok, betón, štrk, koberec či voda. Prichádzaš, odchádzaš, vraciaš sa a zanechávaš za sebou tú malú odtlačku.
Veľké množstvo ľudí, tá istá hra. Tentokrát bez pravidiel. Jedinou podmienkou je byť človek z mäsa a kostí. Vek zúčastnených nehrá žiadnu rolu.
