Dominika Dongova
naši muži vs. galantnosť
..."hľadala som ju pod stolom - nebola tam, otvorila som skriňu, prezrela police a odpratala veci zo stola - nebolo možné ju nájsť, mohla som tam chodiť hoci každý deň a stále dokola."
Darujem ti krídla, a jediné čo si želám, vidieť ťa lietať. #domideeblog Zoznam autorových rubrík: pre teba, lebo láska, english poems

..."hľadala som ju pod stolom - nebola tam, otvorila som skriňu, prezrela police a odpratala veci zo stola - nebolo možné ju nájsť, mohla som tam chodiť hoci každý deň a stále dokola."

Zobudila som sa s obrovským úsmevom na perách, len tak bez dôvodu. Bolo to ako súčasť života, ktorú som pár dní akosi postrádala. Alebo len nezaregistrovala.

Položila som pre teba na policu dve. Tie lepšie o svete, o dobre a o deťoch. Rozdelila som ich do dvoch dôležitých vedierok. Ostatné som odložila nabok, potrebujem si v nich najskôr spraviť poriadok.

Tento článok by som venovala všetkým ženám. O tom ako to je, alebo ako to vidím ja a možno aj ty.... „Dnešná doba je iná. On nebude čakať donekonečna. Vykašle sa na mňa. Nežijeme životom našich mám. Nie som staromódna.“

Stála som na okraji priepasti, nie nechcela som skočiť, ale ani ostať stáť na mieste. Chcela som okúsiť ten pocit aké to je teraz a aké potom...
![[Ice cream - I scream - aj skrím]](https://image.smedata.sk/image/w972-h648/1ee3630d-e962-6f78-afa5-2fdcd01432f8.jpg)
Bol to ten deň – včerajškom by som ho nazvala... kráčali sme spolu po Notting Hill(e). Bol tam a ja vedľa neho, dve rovnaké duše, pritom tak vzdialené. Chcel si cestu skrátiť tou červenou dvojposchodovou vecou. Povedala som, že sa rada prechádzam...

Milá Nora... čo sa to s tebou stalo? Tie sklopené oči, ten úsmev skrytý pod zemou a obrastený machom. Pamätáš si ma? Bola som tu, keď si sa smiala, keď si si dokázala bez výčitiek vychutnať obrovskou lyžicou nutellu z toho druhého obchodu na rohu. Stála som pri tebe aj vtedy, keď ti neprekážalo dať si „duplu" tvojich obľúbených bryndzových halušiek...

....sedela na kraji jej postele a predtým, ako zhasla svetlo položila jej jednoduchú otázku: "Čím chceš byť keď vyrastieš?" "Chcem byť taká istá múdra a pekná, ako naša pani učiteľka." V tom momente sa z druhej strany miestnosti ozvalo: "Ale ty si hlúpa! Ja keď vyrastiem chcem mať veľký kamión a v ňom všetky zvieratá, ako náš sused čo odišiel do cirkusu."

Mala som rada tie rána keď som si pri ovsených vločkách vychutnávala pohľad na ľudí z rôzneho kraja. Jeden stôl, 8 rôznych národností. Ja, pán Škótsko, pán Poľsko, pán Anglicko, pán Nemecko, pani Filipíny, slečna Lotyšsko, pán niečo blízko Lotyšska (stále zabúdam, že odkiaľ presne)....až......Odbilo 9.30am a cítila som sa ako by niekto v pozadí poznamenal: "o 3 štart - začíname".

Zvykol nosiť dlhý tmavý kabát, prešívaný na dva krát. Červenej farby, aby ste ho náhodou nedajbože neprehliadli. A keby aj, vrecká mal plné argumentov. Prečo to a prečo hento, a keby ten nie, tak zas tento.

Všetko vypadalo na prvý pohľad dokonalo. Fenomenálny účes, tvár, neskutočne drahé šperky, makeup ktorý nemožno prehliadnuť, žiarivé zuby, a lesk - veľa lesku. Stála s obrovským úsmevom. Bola niečo viac než dokonalá....nedalo sa to opísať len jedným slovom.

Nachvíľu som sa zastavila, že si ich teda obzriem. Sú dokonalí. Tá perfektne hladká tvár bez jedinej vrásky, lesklé vlasy, dokonalá postava a špičkové oblečenie. Elegancia všade kam sa len pozrieš....

...mávate ten pocit keď vám všetko prerastá cez hlavu? A vy sa cítite ako malý umelý zmätený kvetináč, cez ktorý sa silou mocou pokúšajú dostať korene čo najrýchlejšie von?....ale vy ste príliš malý na to aby ste udržali všetko v sebe a preto potrebujete presadiť a doplniť sa novou čerstvou hlinou a ovlažiť dúškom vody.

..chudoba, bieda, hlad, choroby, smrť....alebo šťastie, úsmev, radosť, rozmanitosť a spokojnosť? ´Predtým, ako som prvýkrát uzrela tú nádhernú krajinu, myslela som si, že nikto sa nemá horšie, ako ľudia na tomto obrovskom "tmavom" kontinente...´

...občas rada trieskam dverami, odchádzam bez rozlúčky, hnevám sa, kričím, chcem utiecť niekam ďaleko, sťažujem sa, mračím sa, urážam sa a dokážem mlčky fungovať a neprehovoriť s niekým kto ma nahneval pekne dlhý čas...

Boli dve, každá začala so svojím príbehom....Zmenili si mená, pre pocit bezpečia. Jedna tá napravo bola Lem, druhá Ols. Podobali sa. Lem - tá smelšia sa rozhodla prehovoriť ako prvá o všetkom čo zažila na pobyte zem...

...a áno občas mám takú potrebu utiecť k slnku a objať ho. Tak pevne a zároveň s krehkosťou levice. Chcela by som byť v jeho teplom objatí, avšak predtým by som si dala pohár chladnej vody s citrónom a s 10timi kockami ľadu...

Nová spoločnosť, noví ľudia, ženy, muži...a jeden veľký stále sa opakujúci problém... Úsmev, pohľad, premeranie človeka od hlavy po päty a nakoniec jeden názor v mojej, tvojej, jeho a jej hlave...

Pred dvoma dňami som spravila, taký menší prieskum počas mojej prechádzky okolo pobrežia...Rozhodla som sa usmievať na úplne cudzích okoloidúcich ľudí a zároveň zistiť koľko ľudí úsmev opätuje a samozrejme ma zaujímali aj konkrétne reakcie....

Som tu, šťastná, zdravá, plná energie a očakávania čo mi moja pozícia s príjemným názvom: "chambermaid" prinesie. Ako prvú vec mi priniesla rovnošatuu, z ktorej som sa nesmierne tešila ;)....a poviem vám občas keď ráno vstanem hrám sa na to, že som popoluška (chvalabohu bez zlých sestier a macochy).