Drahoslav Mika
Nenažranec
Z podpory v nezamestnanosti
Som ten, kto vás chce pobaviť. Zoznam autorových rubrík: filozofická lyrika, šum Egejského mora (I), šum Egejského mora (II), sedem brán Thébskych, Attika pred antikou, Héraklés, Prométheus a Jablko sváru, Mídás, Bellerofontés, Gýgés, Bohovia a Božie deti, Dafnis a Chloé, fejtóny, aforizmy, čakanie na teroristu, balada o vojačikovi, pieseň v ušiach, zbojník Juraj a jeho družina, verše noci, po uši, grécke zlomky, v duše podsvetí, môj Jesenin, moje muchy, slncový akord, cengáč, muchy sa nikdy nemýlia, myšlienky pod parou, kto nezažil, neuverí... (I), kto nezažil, neuverí... (II), máňa, šidlo vo vreci, nezaradené, epizódy z filmu života, verše dňa, in natura, ozorovske džveredelko, uhol pohľadu, telenovely, dramatická tvorba, ľudovky

Len keby vedel po teroristicky. Alebo teroristi po nadriadensky. Možno vie... dnes sa vyučuje všeličo. Prípadne by si mohol pribrať tlmočníka. Tlmočník je prekladateľ. Keď nemá tlmočník čo robiť, prekladá papiere zo stola na stôl. A opačne. Aspoň by mu dal možnosť privyrobiť si. Len aby teroristi aj jeho ne... Dva pohreby by už náš štát finančne neuniesol. Hrob by mohol byť aj spoločný, veď sa nejako potlačíme. Dobrých sa veľa zmestí. A ja som človek dobrý, prenechám mu ten hrob. S radosťou. Veď ja sa dávam spopolniť. Prach si a prachy mať nebudeš. Alebo ako to tam stojí? Stojí vysoká divá Poľana... hej, Poľana je zubná pasta. Čistia si teroristi zuby? Alebo nosia protézy, aby im zuby nemohli vybiť v prípadnej kucapaci. Na koho vlastne majú teroristi zub? Rastú aj teroristom zuby múdrosti? Alebo im rastie iba zub času?

Akože nám to prednášali? Aha! Aj Spartakus, aj Cromwell, aj Lenin, Winnetou a Jánošík - všetci boli teroristi. Na Krista si netrúfli. Ej, na stolicu si nedovolia. Teda na Svätú stolicu. A Robin Hood nebol. Ktovie prečo? Upadol do zabudnutia. Alebo ho nestihli zaradiť pre nedostatok času. Čas sú peniaze. Pre niekoho získané, pre iného vydané. Všetkých ostatných vopchali do jedného vreca. Koho z nich asi vyslali sem, k objektu X? Koľko neteroristov nám zostalo? Veľa nie. Radšej by mohli poslať teroristku. Takú peknú, čo v kine ukazovali. Čo mala všetkých 5 P.

Rozpamätávanie: Vojačik je ešte civil. Zatiaľ. Vojačik má osemnásť. Vojačik musí na asentírku. Vojačik nemá známosti v odvodovej komisii.

Takmer ľutujem, že to nebol terorista. Určite by sa bol zľakol a upustil od svojho nekalého úmyslu. A ja by som ho pekne-krásne zneškodnil. Prilícim, zamierim, zadržím dych, námerná, výstrelná, kadencia, terč - pim! - a je po teroristovi...

Semeno sváru vyklíči najrýchlejšie. Z globálneho otepľovania mi behá mráz po chrbte. Na vavrínoch zaspávajú tí, čo majú na ružiach ustlané.

Nie! Svoju kožu len tak ľahko nepredám! Ja nie som lacný Jožko. Ani Ferko, ani Mirko. Brániť sa budem. Veru brániť. Zubami - nechtami (Nuž hej, protézami... a na kieho ďasa som si včera ostrihal nechty na rukách?! Ešte dobre, že som si ich na nohách nie.) A ešte zbraňou. A nábojmi. Ostrými. Len či mi nezamrzli... Do frasa! Veď mi ani nepovedali, či mám teroristov zastreliť, alebo iba poraniť. A čo, ak sa mi zasekne zbraň? S tým nikto neráta. Ako sa zachovám? Poviem: -Páni teroristi, momentík, zaviažte mi oči a ja vám ukážem, ako sa robí rozborka a zborka zbrane?

Prídu? Neprídu? Kedy? Koľkí? Ako? Peši? Peši by zanechali v snehu stopy. Podľa stôp by ich našiel aj ten najhorší stopovací pes Harry. Ale čo, ak teroristi v snehu stopy nenechávajú? V dnešnej dobe je všetko možné, len treba chcieť. Veľmi chcieť. Len schudnúť sa nedá... Prídu autami? Vlakom? V jednom filme prišli na lietadle. Alebo žeby na rogale? Jeden môj známy na rogale zdrhol za hranice všedných dní. Na letiace objekty sa nesmie strieľať. Teda - aspoň by sa nemalo. Lenže mňa o tom nikto nepoučil. Ale vraj niekedy sa aj môže, výnimočne... Výnimky stále potvrdzujú pravidlá.

Akože ma to poučovali? Aha... Mierová politika... Nuž veď hej. Aj zo školy si pamätám: Zvyk náš nie je napadať cudzie vlasti zbojom, Slovan na svojom seje i žne len na svojom. Cudzie nežiada. Ani len manželku blížneho svojho. A načo by ju žiadal, keď mu sama núka? Tak veru - poseje i požne Slovanček, len čo parlament Zákon o pôde odhlasuje. A veď sme už mali Dekrét o pôde. Dekrét o mieri. A ktohovie, či na mňa práve niekto nemieri...

Milí kamaráti a všetci moji blízki tam doma v Československu. Píše Vám Váš kamarát Jano, toho času vojak Československej ľudovej armády v činnej službe. Pozdravujem všetkých z piesočných pláží miestnej púšte. Piesok, piesok, všade, kam len oko dovidí i nedovidí - samý piesok. Skoro ako na Sahare. Ani na Zlatých pieskoch som toľko piesku nevidel. A tam kdesi, uprostred toho piesku náš spoločný nepriateľ. Ani jeho som ešte nevidel. Možno je zahrabaný pod tým pieskom. Piesku je tak veľa, že sa tu každý hráme na svojom piesočku. Bábovky sa mi nedaria, stále sa to rozsypáva. A raz sa mi piesok dostal až za golier. Ale to fúkal teplý púštny vetrík.

Ani nám nezabili Ferdinanda, a už sme zas vo vojnovom stave. Vojnu sme nevypovedali. Vypovedala sa sama. Ešte že máme priateľov. Vzali sme na vedomie, že v jednote je sila a spoločne bojujeme za mier. Svet nám to nezabudne. Ak sa o nás dozvie. Mne dali do rúk zbraň. Len tak,- bez inštrukčno-metodického zamestnania, bez názornej ukážky, bez návodu na použitie. Potom mi vydali rozkaz: -Obsadíš objekt X a budeš ho strážiť. Pred teroristami. Naša vlasť je ohrozená. Buď dobrý a dávaj na seba pozor. Nezabudni si zobrať masku. Všetko je jasné? (Skúsilo by nebyť...) Môžeš ísť. Tak prikázali. Ani ma neobjali, ako to robia vo filmoch, ani po pleci nepoklepali, ani nik slzu nevyronil. Prikázali, a tak som šiel. Rómeo šel do války...

-Malo by ich byť sedemdesiat, -povedala s nádejou v hlase. -Horkýže sedemdesiat, -oponoval Vlk Tĺk. -Dnes už fľaše neplnia tak ako voľakedy. Ja zjem psí chvost, ak ich tam bude tridsať, -uzatváral stávku vlk.

Vlk cupital popredku a za ním si vykračovala Marienka. A tak šli, šli, až došli k Perníkovej chalúpke č.p. 1/1, nezákonne postavenej na území štátnej prírodnej rezervácie. Za plotom v ohrade sa popásalo sedem utešených kozliatok, uštipkávali si zo šťavnatej trávičky, preskakovali jedno cez druhé a tretie cez piate, lebo štvrtému sa nechcelo a siedme malo rajóny.

Internet je dobrá vec - človek nemusí písať po plotoch. Niektorí sa chodia na sústredenia rozptyľovať. Ak si vás nevážia iní, kúpte si vlastnú váhu.

-Aa...,- kývla Marienka rukou, čo malo znamenať, že na všetko kašle. -Doma poviem, že jabčák som kúpila, ale na ulici do mňa strčil nejaký túlavý pes, fľaša mi vypadla a rozbila sa. Alebo že ma ozbíjal bezdomovci. -To je ono! To je ono! -výskali a skákali Mesiačikovia ako pojašení, pretože nápad sa im prenáramne páčil. -Tak ja sa hádam poberiem, -povedala Marienka. -Chcem stihnúť Televízne noviny v televíznej cukrárni, -zaklamala, lebo o politické dianie sa už od vypuknutia ekonomickej krízy prestala zaujímať.

-Tak poďme tou tvojou prťou! -durila pre zmenu Marienka starca, vypnúc svoje špicaté panenské bradavky, aby starca trochu vyrajcovala. Ten si sa už ale pozeral pod nohy a vykročil. -Pôjdem popredku, -riekol. Marienka sa potajomky prežehnala a vykročila za starcom. Poručeno pánu Bohu...,-pomyslela si. Šli mlčky, a to najmä preto, aby som nemusel rozvádzať a komentovať ich minidialógy.