Drahoslav Mika
Striptíz
Sedemdesiat sukní mala
Som ten, kto vás chce pobaviť. Zoznam autorových rubrík: filozofická lyrika, šum Egejského mora (I), šum Egejského mora (II), sedem brán Thébskych, Attika pred antikou, Héraklés, Prométheus a Jablko sváru, Mídás, Bellerofontés, Gýgés, Bohovia a Božie deti, Dafnis a Chloé, fejtóny, aforizmy, čakanie na teroristu, balada o vojačikovi, pieseň v ušiach, zbojník Juraj a jeho družina, verše noci, po uši, grécke zlomky, v duše podsvetí, môj Jesenin, moje muchy, slncový akord, cengáč, muchy sa nikdy nemýlia, myšlienky pod parou, kto nezažil, neuverí... (I), kto nezažil, neuverí... (II), máňa, šidlo vo vreci, nezaradené, epizódy z filmu života, verše dňa, in natura, ozorovske džveredelko, uhol pohľadu, telenovely, dramatická tvorba, ľudovky

O 59 minút neskôrNuda pokračuje aj bez nudistickej pláže. Zbojníci sú z toho nervózni a boja sa, že im úrad práce prestane vyplácať podporu v nenazbíjanosti. Najviac sa však obávajú toho, aby im neponúkli nejakú prácu, zavarujbože pomocnú. Niekde v krčme či na hrachovisku - to by ešte šlo, ale inde - tak, prepáčte, ale to teda nie, to nepoznáte hornouhorských zbojníkov. To skôr Cigána presvedčíte, že tá práca predsa len šľachtí. No ale či vám je zbojnícka chata nejaká šľachtiteľská stanica či čo?

Myšlienkové a vojenské pochody nemajú žiaden styčný bod.Človek môže mať niekoľko tvárí, ale ksicht iba jeden.Opakovanie - matka múdrosti. Otec pochopí na prvýkrát.

Horné Uhry, 11.48 letného času. Zbojníci vylihujú, občas sa niektorý postaví, aby si ponaťahoval kosti, Oštinohovci, Kravinec a Turoň-Zbojník mastia karty. (masťou, ktorá zostala na dne kotla, lebo tu sa hrnce ani kotle neumývajú. zásadne sa vytierajú čiernym chlebom, a ak je chleba nedostatok, tak aj kartami, ale nie kreditnými). Zjavne sa nudia.

O štvrť hodiny skôrFERI OŠTINOHA: (K Ilčíkovi) Mišo, povedz, kde je Jánošík?

O pol hodiny neskôr Jano Kravinec a Turoň-Zbojník sedia za dreveným zahnívajúcim kapitalistickým

O dvanásť hodín neskôrSlnko vystúpilo nad pahorky. Jeho lúče sa predierajú pomedzi konáre stromov. Na tráve sa trbliece striebristá rosa, netopiere nelietajú.

Vojačik už vie, že "nástupište" sa volá buzerák alebo buzerplac. A že lampasák je vojak z povolania (z povaľovania) aj keď nemá lampasy. Vojačik zdraví dôstojníkov a poddôstojníkov. Vojačik by zdravil aj práporčíkov a generálov, ale tých tu niet. Sú tu však psy. Ešte žiadneho mazáka nenapadlo, že by mal vojačik zdraviť psa. Aj prasatá sú tu. Z tých budú svine. A škvarky. Vojačik zdraví, kým sa neuzdraví.

RUDI OŠTINOHA: (Horiacou paličkou si pripaľuje zapekačku)

Hudbu a pesničky, ktoré vnímame v mladosti a ktoré sa nám páčia, vraj potom počujeme znieť v ušiach celý život. Neviem či to platí úplne všeobecne, v mojom prípade je to však tak.

Prax stvorila aj nepraktické veci. Lacná pracovná sila by sa mala volať pracovná slabosť. Roky vám nikto nezoberie, a keď, tak všetky naraz.

TUROŇ-ZBOJNÍK: Mišóóóóó! Sto striel di do duše! Bodaj ťa parom páral! Ty pohan akýsi...

O tri hodiny neskôrMišo Ilčík a Jano Kravicec rozkladajú ohník. Ohník sa pomaly rozhára, ale nie príliš rýchlo. Veď času má dosť, skoro toľko ako čakanie husi na klas .Okrem toho zbojníci nemajú povolenie na výrub stromov v chránenej oblasti, takže sú odkázaní na raždie a na to, čo blesk zapáli.

Vojačik bude tiež frajerom. (Ale až o rok.) Vojačik prvého ročníka nemá na frajeriny čas. (Vojak musí švihať.) Vojačik má blúzu o dve čísla menšiu. Vojačik má (aby bola zachovaná rovnováha) nohavice o tri čísla väčšie. Vojačik si to postupne s inými vojačikmi povymieňa.

JANO KRAVINEC: (Píše životopis. Píše brkom, ktoré chvíľami omočí v tinte v kalamári) Narodil som sa. Keby som sa nebol narodil, nebol by som tu. V detstve mi vraveli, že ma doniesol bocian. Sused mi však povedal, že to bol nejaký iný vták. Pochádzam z bezdetnej rodiny. Už môj otec Aladár Čvančara a matka Piroška rodená Šancometová pochádzali z bezdetných rodín. Je to taká naša rodinná tradícia.

JANO KRAVINEC: Jano Kravincovie, z lazov... Ale nie tých pod Makytou. MIŠO ILČÍK: A ja som Michal. Od Ilčíkov. Skaderuka - skadenoha. (Podajú si ruky ako prejav zbojníckobratskej lásky)

(ad absurdum) (Osoby budú pribúdať postupne v priebehu dejovej línie) Začiatok 18. storočia, štvrť na deväť predpoludním v lete. Uprostred horehronského lesa stojí, ba priam sa leskne, poschodová chata. Pred chatou ohník dohára, aby sme boli čo najpresnejší - už len tak-tak stúpa slabý dym z čiernej pahreby.

Vyššie ako na vrchol sa nevyšplháte. Nik nie je dokonalý - iba ten, čo dokonal. V posteli je dobrý - stále spí.