Milujem písmenká a rada sa s nimi hrám. Zoznam autorových rubrík: Nezaradená, Sprcha duše vo verši, jedlo, bylinky, oprášené spomienky, Môj zverinec, Čriepky dňa, Uletené, pokus o fejtón, Súkromné, Nezaradené kadečo
Odkedy máme Benyho stúpa moja noha na miesta, kam som celé roky nenasmerovala svoje kroky. Nikdy by ma nenapadlo, ísť sa len tak, prechádzať po lúke neďaleko sídliska. Veď som si dovtedy ani neuvedomovala, že tam nejaká lúka je. Pochopila som však rýchlo, že prechádzať sa so psíkom po betóne sídliska nedá nič ani jednému z nás.
Nastupujem do MHD s hlavou ponorenou do riavy myšlienok. Predbiehajú sa jedna pred druhou a dožadujú sa mojej pozornosti v strachu, že by som nebodaj niektorú obišla. Chaoticky sa teda venujem každej trochu, aby aj koza zostala celá aj vlk sýty. Autobus je poloplný. Ak sa mám držať vtipov o pesimizme, tak by som mala podotknúť, že bol poloprázdny...V prípade MHD to tak znie optimistickejšie. Mohla som si vybrať miesto na sedenie a tak som to využila. Autobus sa pohol. Zdvihla som zrak a prieskumníckym pohľadom prebehla spolucestujúcich. Samí neznámi. Lenivo som oči nasmerovala na reklamné plagátiky prilepené na oknách.
Dnes som štartovala deň s nepríjemným pocitom z plánovaných návštev dvoch zdravotníckych zariadení. S nevôľou som opúšťala byt a neveselo som vykročila do upršaného rána. Môj krok by bol omnoho ľahší, keby som tušila, aký príjemný zážitok ma čaká. Stále sa na ňom pochechtávam a tak som sa rozhodla, že sa s ním podelím aj na blogu. Hoci, možno nezainteresovanému, to smiešne ani nebude. Mňa však stretnutie s menovcom úprimne potešilo a rozosmialo. Naše priezvisko nie je totiž v týchto končinách moc zastúpené...
Práve sme sa vrátili z prechádzky. Ja a Beny. Dvojica, ktorú často vídavať na rovnakej trase. Po nábreží riečky prejdeme na susedné sídlisko. Práve ono má takmer pod oknami pole, cieľ našich častých vychádzok. Nie raz sa motáme na veľkom priestore sami. Práve vtedy sa zvyknem stretávať so sebou samou. Beny šantí a ja premýšľam. Dnes bolo na poli akosi rušno, napriek tomu som vnímala vlastné myšlienky živšie ako kedykoľvek inokedy.
Môj čas riadi budík. Taký pomyselný, ukrytý v Benyho riťke. Keď začne zvoniť všetko ide bokom a ide sa vonku! Je úplne jedno, či sa mi chce, alebo nie, či je vonku pekne, či odporne. Je to dobrý tréning na pevnú vôľu, tú "povinnosť" neradno obísť, pokiaľ netúžim po "haváriách" v byte. Verte, netúžim. Užila som si ich v prvých mesiacoch nášho spolužitia. Preto pred tým jeho budíkom mám dokonalý rešpekt.
