Predseda Slovenskej asociácie zrakovo postihnutých športovcov (SAZPŠ), zvolený 8. decembra 2018, poslanec Obecného zastupiteľstva v Rosine, zvolený 10. novembra 2018, učiteľ náboženskej výchovy v ZŠ s MŠ Rosina, inak teológ a obyčajný pútnik, ... ktorý iba prechádza po tejto zemi a hľadajúci pravdu o sebe a o živote, nadovšetko to, čo je krásne, dobré, zmysluplné a hodnotné pre spásu duše - vlastnej i jemu milovaných osôb ... na pozemskej ceste smerujúcej do večnosti. Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
V živote človek objavuje veľa symbolických spojení. Jedným z nich je pre mňa smrť starého otca práve v deň sviatku svätej Terézie Ježiškovej. A to preto, že jej meno nosí aj naša malá dvojročná dcérka. Isto nie náhodou.
V prvý októbrový deň bolo ešte krásne a teplé počasie babieho leta. Vonku sa dalo ísť v krátkych rukávoch, na priamom slnečnom žiarení sa človek mohol aj príjemne vyhriať (neopálený asi aj pekne opáliť).
Teším sa na predčasné voľby, lebo naša politická scéna potrebuje nové tváre a nových ľudí. Za ostatné dve mesiace mám už dosť tých politických vyjadrení, hádok a slovných šarvátok. A hlavne obviňovaní, že kto politicky zlyhal a kto sa ráno bude môcť po hlasovaní o eurovale s čistým svedomím pozrieť do zrkadla.
Minulotýždňová diskusná relácia slovenskej verejnoprávnej televízie Večer pod lampou ma zastihla pred obrazovkou televízneho prijímača iba vo svojej druhej časti. V prvej časti bol premietnutý dokumentárny film Terezy Nvotovej s názvom Je Ježiš normálny?
Po krátkej prestávke na tému športu v našej obci pokračujem v zverejňovaní histórie založenia organizovanej telovýchovy u nás, teda v dejinách predchodcov súčasného Obecného športového klubu Rosina.
Každý človek, s ktorým sa stretneme je našim zrkadlovým obrazom, v ňom sa nám vracia naše vlastné zmýšľanie. Platí tu zákon akcie a reakcie. Ako my reagujeme, tak na nás reagujú aj druhí. Aspoň vo väčšine prípadov to tak zvykne byť.
Dennodenne stretávame množstvo rôznych ľudí, či už je to zrána cestou do práce, alebo v priebehu pracovného času, teda v samotnom zamestnaní, alebo potom neskôr počas zaisťovania obživy pre rodinu, to znamená v obchodoch alebo v obrovských nákupných centrách.
Vyše dvestoročná história nášho rodokmeňa po meči sa mi doteraz podarila zistiť. Podľa matrík farského úradu siaha strom otcov môjho rodu na prelom 18. a 19. storočia. Náš prapraprastarý otec sa narodil ešte v 18. storočí.
Pred chvíľou sa konala tlačová beseda Richarda Sulíka, na ktorej boli prítomní všetci osemnásti poslanci strany Sloboda a Solidarita. Predseda Národnej rady SR uviedol, že títo poslanci v žiadnom prípade nepodporia euroval, lebo Slovenská republika by jeho schválením (teda schválením jeho navýšenia) prišla o 3,3 miliardy eur.
Cez víkend som sa stretol s názorom, že dnes už ľudia závidia aj to, že robíme dobro, že máme schopnosť konať dobré skutky. Že už aj za vykonané láskavosti nás budú iní odsudzovať a kritizovať, dokonca nás za to nenávidieť, tak to je už naozaj veľa, ako sa zvykne hovoriť prisilná káva. Kde sme to vlastne v tejto pluralitnej spoločnosti dospeli? Žeby za dobrotu na žobrotu?
Jeden otecko sa opýtal päťročného synčeka: „Čo sa ti na mne najviac páči?“ Chlapec sa na chvíľu zamyslel. Porozmýšľal a odpovedal: „Mamička.“ Možno nevedomky, ale predsa tento syn vyjadril naozajstnú pravdu. To, čo by sa malo iným na nás páčiť, by mali byť naši najbližší.
Vyrozprávam vám dojímavý príbeh. Možnože ste ho už niekde počuli alebo sami ste ho čítali. Určite však bude stáť znovu za pripomenutie. Na záver mi snáď dáte za pravdu.
Podľa ústneho podania našich bývalých činovníkov v oblasti telovýchovy a športu bola najstaršou športovou akciou v obci hra s loptou, ktorú si mládenci zhotovovali z pilín natlačených do pančuchy upravenej do tvaru gule. Na priestranstve pri kostole sa odohrávalo v roku 1924 stretnutie bez pravidiel, bez trénera a rozhodcu. Hráči boli oblečení do najhorších šiat, niektorí obutí, iní bosí. Stretnutie sa hralo medzi dolniakmi a horniakmi.
Druhý v rade sviatkov „Mariánskeho týždňa“ je dnešný sviatok Mena Panny Márie. Cirkev ho zaradila do kalendára nadväzne na sviatok jej narodenia. Dnešná spomienka na Máriino meno bola zavedená v 16. storočí v Španielsku. V 17. storočí ju pápež Inocent XI. ustanovil pre celú západnú Cirkev (r. 1683 na znak poďakovania za víťazstvo nad Turkami pri Viedni).
Pod vplyvom dojmov a okolností z tragickej udalosti hráčov z kontinentálnej hokejovej ligy sa akosi naša celospoločenská nálada preklenula od stredu osi na negatívnejšiu stranu smútku, melanchólie, až k hrozivej depresii.
Veľa sa už popísalo o tragickej leteckej nehode hokejového tímu Jaroslavľu, o obetiach nešťastia. A určite sa ešte veľa bude o tom písať, odhaľovať príčiny pádu lietadla. Smutné je, že medzi mŕtvymi je i náš posledný kapitán slovenskej reprezentácie z bratislavských majstrovstiev sveta.
Cirkevný kalendár nám počas mesiaca september pripomína tri významné mariánske sviatky. Medzi veriacim slovenským ľudom sa udomácnili a sú veľmi obľúbené, čoho dôkazom sú mnohé prejavy nábožnosti
Včera sa mi dostala do rúk kniha, ktorá má už vyše sto rokov. Po starých rodičoch ju opatrovala moja teta. Rozprávala sa s tunajším kňazom a ten ju chcel dať na farský úrad do archívu. Našťastie, prišiel som jej do rany a spýtala sa ma, či tým urobí dobre.
V seminári som spoznal úžasného človeka pátra Angelusa Sénašiho. Chodil na teologickú fakultu každé dva týždne spovedať bohoslovcov. Mal povesť muža veľkej zbožnosti a chýru osobnej svätosti.
Blogov na túto tému tu dnes bude určite viac. Je to samozrejmé a logické, veď sa práve začal nový školský rok. Aj my máme doma už takého veľkého vyše trojročného chlapca, ktorý dnes prvýkrát prekročil bránu materskej škôlky. S manželkou sme ho starostlivo pripravovali na túto významnú chvíľu.
