na pol ceste medzi nádejou, že môže byť aj lepšie a podozrením, že lepšie je vždy tomu, kto sa tým nezaoberá. Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Ak niekto 28. apríla povie niečo v zmysle, že štrnásť dní už prešlo a tak skúsme ekonomike pomôcť výraznejšie, od dvadsaťosem odrátam štrnásť a viem, o ktorom časovom horizonte dotyčný hovorí.
Kopec vecí sa dá robiť jednoduchšie a ja viem, len všetci ľudia všetko vedia a aj dobre mienené opatrenia môžu vypáliť zle, ak sú rozhodnutia prijímané pod tlakom.
Ľudí stretneš hocikde. No nie hocikde cítiš, že sú spokojní aj s tak málom, ako ponúka štrkovitý breh a slnko rozhojdané na hladine rieky. A vo svojom vynútenom mikrosvete, sú si bližší ako inokedy.
Keby sa to neomieľalo roky, ale sa to omieľalo. Že prečo jeden dostane na vytvorenie a udržanie pracovného miesta stimul v tisíckach eur a druhý nulu. Hoci, prísne aj jednoducho vzaté, vytvorili by a udržiavali to isté.
Krv som daroval dvakrát. Lepšie povedané, v dvoch obdobiach som bol darcom krvi a spolu to bolo osem odberov. V rokoch 1986- 87 a potom v rokoch 2000- 02.
Nemám informácie, tak sa pýtam. Nerozumiem tomu, tak sa pýtam. Keď nejaké odpovede dostanem, asi sa budem pýtať aj potom.
Utopická myšlienka, zabezpečujúca gro spoločnosti v najzákladnejších potrebách, sa v rôznych obmenách cyklicky objavuje a vzápätí mizne v šuplíkoch rôzne motivovaných autorov nápadu.
Neboli predvolaní na výsluch v bežných úradných hodinách. Prišli si pre nich komandá ozbrojených kukláčov za úsvitu. To smrdí veľkou vecou.
Keď počas inaugurácie hlavy štátu, utáraný Andrej Danko ubral Zuzane Čaputovej niekoľko sekúnd z funkčného obdobia, ešte zrejme netušil, že po dve minúty si vydranká od relevantnejších čakateľov na volebný úspech.
Je nemysliteľné, aby sa volebný líder nezúčastnil poslednej televíznej debaty pred 48 hodinovým volebným moratóriom. Aj keby tragače padali, nie iba preferencie.
Sledujem hádam najdôležitejšiu z televíznych debát pred voľbami a márne tam hľadám kohokoľvek z najúspešnejšieho politického projektu v dejinách Slovenska.
Krátko po turbulentnom rozkole v tábore SaS som vyslovil podporu odídencom z Liberálneho domu a zdôvodnil to zásadou, že volím slobodne a nie účelovo.
Keď sa hrany politických súbojov brúsia najnemožnejšími tvrdeniami, bludmi a viditeľným sabotovaním budúcich riešení, zdvíha sa naprieč Slovenskom vlna úprimného záujmu o budúcnosť konkrétnych štyroch detí.
Niežeby súčasná opozícia nekopila jednu chybu za druhou. Mnohé jej aktivity nadháňajú percentá iným, s ktorým možno majú zmluvu o neútočení, určite sa ale žiadna zo strán nedohodla o nadpráci pre inú.
Takých nachystaných stolov už bolo neúrekom. Pomyselných aj skutočných. Rozheganých aj slušne prestretých. Len stoličiek bolo zakaždým málo. Chcelo by to zopár pivných setov.
Tak ako klesajú preferencie Smeru- SD, tak klesá laťka pravdovravnosti, ktorú dokáže Peter Pellegrini podliezť bez začervenania sa. Čo už, nie každý má talent Sergeja Bubku.
Nie som rodený Bratislavčan, ale keďže dcéra sa narodila za Husáka v tej istej pôrodnici na Zochovej, ako otec za Masaryka, tam možno trochu aj áno.
Len nevieme, či ministerkin nápad vychádza zvnútra nej samej, alebo z vnútra, čiže z jej rezortu, ľudovo či slangovo práve vnútrom nazývaným.
A Džejár, v skutočnosti Jano Richterovie, ktorý stojí vedľa Fica, hlavičkou pritakáva a je dosť možné, že jej obsah je zase niekde inde.
Chybou krásy invázie je fakt, že spojenci sa vyloďujú na nepridelených plážach. Odmietajú ich opustiť a po deklarovanom neútočení to viac pripomína nespoluprácu a neschopnosť to akokoľvek zvrátiť. A príliv bude vyšší ako egá.
