Základný súbor jeho prekladov pripravila k vydaniu naša skvelá prekladateľka Jana Kantorová-Báliková, ale evidentne sa u nás nenašiel vydavateľ, ktorý by na seba zobral bremeno vydania tohto korpusu pre širokú verejnosť.
John Clare bol dlho v tieni svojich slávnejších kolegov (Byron, Keats, Shelley), ale v súčasnosti si ho v Británii vážia ako jedného z najvýznamnejších a najväčších romantických básnikov. Nemal ľahký život, keďže bol odmalička chorľavý a posledné štvrťstoročie svojho života prežil uväznený v ústave pre duševne chorých. Písal básne z vidieckeho prostredia, milostné i filozofické vyznania.
Preložil som jednu z jeho raných filozofických básní - Čo je Život. Napísal ju počas svojho Helpstonského obdobia (1812-1831), a teda počas dospievania v rodnej dedine Helpston.
Čo je Život? | What is life? |
|---|---|
A čo je Život? Presýpací čas Hmla, ktorú odoženie slnka jas Len opakujúci sa rušný sen Je dlhý? Krátko trvá, hĺba tiež A šťastie? Buble kdesi v toku pien No keď ho lapáš, scvrkne sa, je preč
A márna nádej – čím je? Smútku van Čo fučiac zvlečie pôvab z rosy tráv A kvetom kradne šperky, potom mrie Tŕň sklamania je v pavučine rán Nadšene pichá, spoza masky zrie
A ty, ó, ťažkosť? Nik ťa nehostí, A zná ťa iba Sila múdrosti, Akú len núdzu požaduješ ty. Tak slobodne nám dávaš cennosti, To isto dobrý zámer neveští.
Čo je smrť? Stále nepoznaný zhon Mystické meno pre ohavný tón Predlhý spánok mdlého baženia – A pokoj – dáva šťastie napokon? Snáď nás len v Raji, v hrobe odmenia
Tak čo je život? Nech odvrhne klam Predmetom nemôže byť žiadosti V pochabých očiach, vždy v nich svitne sám Príhodný dôkaz jeho márnosti Súdom je a my sme ho účastní Poučí nevďačníkov, cenu má Že šťastie biedny človek nevlastní, Kým ho nepovolajú k Nebesám. | And what is Life? An hour-glass on the run A mist retreating from the morning sun A busy bustling still repeated dream Its lenght? A moment’s pause, a moment’s thought And happiness? A bubble on the stream That in the act of siezing shrinks to nought
Vain hopes – what are they? Puffing gales of mourn That of its charms divests the dewy lawn And robs each flowret of its gem and dies A cobweb hiding disappointments thorn Which stings more keenly thro’ the thin disguise
And thou, O trouble? Nothing can suppose, And sure the Power of Wisdom only knows, What need requireth thee. So free and lib’ral as thy bounty flows, Some necessary cause must surely be.
And what is death? Is still the cause unfound The dark mysterious name of horrid sound A long and ling’ring sleep the weary crave – And peace – where can its happiness abound? No where at all but Heaven and the grave
Then what is Life? When stript of its disguise A thing to be desir’d it cannot be Since every thing that meets our foolish eyes Gives proof sufficient of its vanity ‘Tis but a trial all must undergo To teach unthankful mortals how to prize That happiness vain man’s denied to know Until he’s call’d to claim it in the skies. |
