Od Raya Charlesa cez Bee Gees až po Justina Biebera a Mariah Carey. Už v roku 1948 boli v amerických rebríčkoch dve skladby s týmto názvom (Ferko String Band, The Andrews Sisters) a v Británii jedna (Sam Browne). Dovoľte mi však pripomenúť štyri verzie, ktoré sú pre mňa etalónom hardrockovej esencie.
Grand Funk Railroad – Heartbreaker (On Time, 1969)
V auguste 1969 sa na pultoch amerických predajní objavila platňa On Time od Grand Funk Railroad. Kto vtedy mohol tušiť, že prichádza jedna z najúspešnejších (hard)rockových kapiel všetkých čias? Jednou zo stálic budúceho koncertného repertoáru sa stala parádna rocková balada s frenetickým zrýchleným sólom v závere – Heartbreaker. Vyniká v rámci albumu i v rámci nabúchanej tvorby kapely, nečudo, že sa stála koncertnou stálicou. Môžete si ju preto vypočuť ako na albume Live Album (1970), tak na Caught In The Act (1975). Do tretice je prezentovaná aj na reunionovom koncerte Live In Bosnia (1997). O tom, že ide o niečo výnimočné, nebolo treba dlho presviedčať ani skupinu, ktorá stavila na singel Time Machine/High On The Horse. V roku 1970 rýchlo rozšírila svoje singlové portfólio o Heartbreaker/Please Don’t Worry. Čo zaberalo na koncertoch, zabralo v rebríčku... minimálne. V americkom Billboard Hot 100 sa singel umiestnil na 72. mieste. Výhradným autorom je spevák a gitarista Mark Farner, snímam pomyslený klobúk z hlavy a, ako vravieval jeden slovenský poetický velikán, hlbočím sa.
Ja preferujem koncertnú variáciu z Caught In The Act, kapela vtedy bola na vrchole popularity a neskutočne vyhratá. Craig Frost ju nenápadne podfarbil klávesmi, ale je to predovšetkým nezastaviteľná sólová gitara, ktorá vyšíva počas záverečného frenetického refrénu, spev, nespev!
Led Zeppelin – Heartbreaker (II, 1969)
Album II od Led Zeppelin sa od svojej premiéry 22. októbra 1969 takmer okamžite zaradil medzi najslávnejšie svetové hardrockové diela. Skladba Heartbreaker patrí k najznámejším kúskom kapely. Je tvrdá a ostrá, pričom ju nájdete azda na každom oficiálnom i neoficiálnom koncertnom zázname kapely. Autorstvo si pripísali všetci štyria členovia kapely, ale nepriznaný pôvod má v skladbe Killing Floor Howlin’ Wolfa. Keď budete čítať Schadwickovu knihu Led Zeppelin – Příběh skupiny a její hudby 1986-1980, dozviete sa prekvapivé veci, ako napríklad, že sa Page v sóle často mýli. Je to zaujímavé, keďže sa sólo dostalo medzi šestnásť najlepších svetových sól časopisu Guitar World.
A hoci manažér kapely Peter Grant zatrhol vydávanie singlov v Británii, v Taliansku si z neho ťažkú hlavu nerobili a v roku 1970 vydali singel Heartbreaker/Bring It On Home. Osobne mám rád pôvodnú štúdiovú verziu skladby. Na koncertoch do nej vkladali rôzne iné kompozície a vedeli ju, síce pôsobivo, ale predsa len občas zdĺhavo kúskovať.
Tucky Buzzard – Heartbreaker (Warm Slash, 1972)
Skupina Tucky Buzzard je dnes skôr položkou pre fajnšmekrov a hľadačov. V povedomí širokej rockovej verejnosti nikdy nebola, čo je škoda. Jej korene možno vysledovať do konca 60. rokov vo formácii The End, ktorú produkoval stounovský Bill Wyman. Ten napokon počiatkom 70. rokov docielil zmenu názvu skupiny na Tucky Buzzard a produkoval aj debutový album. Nás však zaujíma ten druhý, Warm Slash. Časť materiálu nahrali v apríli 1971, ale gro zaznamenali v auguste 1971 počas jedného týždňa v parížskom štúdiu Chateau d’Heuroville. Album vyšiel v decembri 1971 v USA a následne vo februári 1972 aj vo Veľkej Británii. Z pohľadu skladby Heartbreaker je však dôležitý dátum jún 1971, pretože práve vtedy vyšiel prvý britský singel kapely (She’s A) Striker/Heartbreaker. Mimochodom, ide o jediné dve skladby, ktoré sa neskôr dostali na album z nahrávania v apríli. Na záver dodám, že skupina vydala päť albumov a rozpadla sa v roku 1974.
Free – Heartbreaker (Heartbreaker, 1973)
Kapela Free si názov Heartbreaker neváhala dať aj na titulku poslednej štúdiovky, ktorá vyšla v januári 1973. Titulná skladba je ťažkotonážna hardrocková záležitosť. Výhradným autorom je Paul Rodgers a osobne si myslím, že sa do takýchto kúskov mohol vrhať aj častejšie. Vzhľadom na to, že kapela v tom čase vlastne už len dožívala a na posledné americké turné najala gitaristu Wendella Richardsona, nečudo, že ju nemáme oficiálne vydanú na žiadnom koncertnom albume kapely. Ten dvadsaťdiskový box, čo bol pred rokmi ohlásený a mal zaplniť medzeru vo veľmi skúpej diskografii kapely, by snáď mohol tento nedostatok odstrániť. Ak, pravda, niekedy vyjde. Na nahrávke hrá gitaru Paul Kossoff, len aby ste vedeli.
Osobne mám túto skladbu z celej štvorice najradšej. Free som si zamiloval ako jednu z prvých otcových skupín, Led Zeppelin som odolával dlhšie a debut Grand Funk Railroad som bližšie spoznal až v dvadsiatich, a teda relatívne „neskoro“. K Tucky Buzzard som sa dostal až v roku 2005, kedy prvé tri albumy vyšli na dvojcédečku Time Will Be Your Doctor (Rare Recordings 1971-1972).
Prečo som sa vôbec unúval písať túto malú exkurziu po skladbách s jednotným názvom? Dôvod je prostý, baví ma dumať nad javmi, ktoré nemajú nič spoločné. Je zaujímavé sledovať, ako sa kapely vyrovnávajú s niektorými témami, len si všimnite, že niektoré slová sú frekventovanejšie ako iné. Napríklad „freedom“ alebo práve „heartbreaker“. Už ako tínedžera ma fascinovalo, že všetky menované kúsky sú skôr pomalé, ale nesmierne tvrdé veci. Najmä verzia od Free ma upútala. Led Zeppelin je klasika, hoci poznám viacero gitaristov, ktorí ju považujú za „škaredú“. A to majú Zeppelínov radi. Grand Funk Railroad ponúkli zdanlivú baladu, ale v skutočnosti je to vražedná jazda. No a Tucky Buzzard do skladby zašili viac ako málo obdivu k skupine Led Zeppelin. Okrem toho, že ide o tvrdú riffovku plnú kvákadla, v druhej polovici sa nachádza vzdychajúca pasáž á la Whole Lotta Love s harmonikou.
Zaujímavé je aj to, že všetky štyri sú ostro gitarové záležitosti.
Z pohľadu textov si všimnite, že Farner hovorí o malom dievčati, ktoré umrelo a otec trúchli a snaží sa žiť ďalej. Aj Rodgers chce začať odznova, akurát mu srdce zlomila falošná žena. Henderson spieva o chlapíkovi, ktorý pre zmenu čaká na ženu, aby jej zmenil život. Plant sa s tým nepára. Rovno tvrdí, že radodajná Annie je späť v meste a chlapi, chystajte si peňaženky. Iste, tiež s ňou prežil svoje a veľa ho stála, ale oproti predchádzajúcim textom je tento taký... promiskuitný.
No a to by hádam aj stačilo. Azda vám táto malá úvaha ozvláštnila deň. Lepšie o zlomenom srdci počuť a čítať ako ho vlastniť, však?
