Nulová poézia

Nedá mi, veľmi ma potešila (i pobavila) unikátna séria štúdií o slovenskej literatúre (takzvané Literárnokritické hodnotenia), predovšetkým o poézii, ktorú zverejnilo na svojich stránkach Literárne informačné centrum. Od roku 2002 po rok 2010 by sa podľa týchto textov mohlo zdať, že slovenské básnické črevo je nielen slepé, ale aj zapálené a vlastne ho už aj vyoperovali. Univerzálny vedecký názov tohto nášho úpadku sa nazýva nulová poézia. Básnici sa v našich končinách môžu tešiť hneď z dvoch skutočností, buď sú nuly alebo píšu s nulovou estetickou, literárnou, či nebodaj kultúrnou hodnotou, čo z nich vlastne robí svetový unikát bodu mrazu.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (14)

Samozrejme, nie všetko je vnímané ako márne, ale dovoľte mi zrekapitulovať to zlé, nehodné, priam ukážkovo nevkusné. Už nadpisy sú kúzelné: Krásny spôsob zlyhania (2004), Tých pár kvapiek vodu nestvorí (2008), Veľa zbierok - málo poézie (2009) a bezkonkurenčne deprimujúci titulok Tvorba ako hľadanie a (najmä) strácanie čitateľa 2010. Zamerajme sa na tendenciu vývoja:

O roku 2002 píše Radoslav Matejov čosi o tom, že vďaka "expanzívnej liberalizácii v prístupe k poetikám sa autori pre čitateľa izolovali" (1). Nevyhýba sa hodnoteniam typu "nedostatok zručnosti" alebo "rozkolísanosť poetiky", či dokonca "s minimálnou mierou originality". Aj nejaká prvoplánovosť by sa našla, avšak celkovo je to ešte mierne, úpadok slovenskej poézie v novom (a dnes už uplynulom) desaťročí plynulo rástol. Rok 2003 je priam oslavný, však sa tam zjavuje množstvo osvedčených mien (napr. Lasica alebo Hevier), a tak sa postupne presuňme o pár rokov dopredu. Matejov svoje hodnotenia písal do roku 2007, potom ho pravdepodobne úpadok natoľko nahlodal, až prenechal oprate ďalším (pokiaľ sa mýlim, tak sa ospravedlňujem). Páči sa mi, že okrem všeobecnej vágnosti a podobných javoch nášho veršotepectva vidí pomerne dosť slušných momentov, takže bude väčším optimistom, než som napríklad ja. Ako správny vedátor si všimol, že s nástupom internetu je básní všade nadostač (2) a tým sa dostávam k termínu "nulová literatúra" respektíve "nulová poézia". Čo to je?

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Niečo, čo sa týka funkčnosti v literárnej komunikácii. He? No dobre, rozvediem to. Nulová poézia je údajne ľudovou tvorbou, nadgeneračným javom (3), je plná všeobecných úvah, nemá poeticky individuálne špecifiká a dokonca sa jej pasívna remeselnosť vyznačuje povrchnou kompilačnosťou (4). Ako Matejov, tak i Ivana Hostová (5) vidia, že je to jav vyznačujúci sa vydávaním vo vlastnom náklade, insitne sa "vytešuje" z rodinného, priateľského, či dokonca regionálneho komunitného fandenia, a teda je absolútne alergický na kritiku.

Každá zo zbierok nulovej poézie je "slabá svojským spôsobom", tvrdí Hostová (5) a ťažko sa s ňou nestotožniť. Keď zúfalo volá do sveta, že niektoré i známe vydavateľstvá vydávajú (byť v elektronickej podobe) poéziu, ktorá sa podobá na tvorbu uverejňovanú na internetových portáloch (psychohygienické básne, citové výlevy, motivačné výzvy) plnú katastrofálnej krkolomnej formy prezentujúcej Boha a lásku, prípadne ich opak, plne ju chápem. Nič svetoborné nenájdeme ani v debutoch, nadväzuje na to Katarína Zitová (6) a tomu som tiež náchylný uveriť. To taký Derek Rebro neváha vyjadriť svoj názor zodpovedne a vedecky: "Nízka úroveň príliš vysokého počtu kníh ma rozladila a irituje"(7). Čo mu iné ostáva v záplave monotónnych a nekvalitných veršov, všakže? Oproti tomu je diplomatcká reč Zoltána Rédeyho o prevládajúcich tituloch, "ktoré nepredstavujú skutočnú básnickú hodnotu či prínos pre slovenskú poéziu" (8) takmer milým príhovorom. Našťastie tiež vníma tento jav triezvo, možnosti publikovať si všetko, čo koho napadne, sú vysoké a zasa toľko svetových literátov sa v národe neskrýva. Čím mi nevedomky nahral na smeč.

SkryťVypnúť reklamu

Áno, keďže čítam dosť poetických dielok, knižných i internetových, rozumiem tomu, že sa v tom nachádza masa rovnakej slovnej rakoviny, pretože azda každý človek, čo chodil na základnú, či strednú školu, sa aspoň raz túžil vypísať z nešťastnej lásky alebo z toho, aký je svet/život/vesmír a vôbec nafigu a on/ona je rebel/ka úplne iný/á ako všetci ostatní rebeli v dejinách ľudstva. O strate jazykových zručností je škoda rozprávať, sám nie som dokonalý a nájsť dnes gramaticky i významovo správnu vetu je úloha hodná Supermana. Anti-štylistická hrdosť esemeskových pisateľov je kapitolou samou o sebe, kto si ju ešte nevšimol, ten by sa mal hlásiť na miesto riaditeľa NKÚ. Takých radi zamestnajú.

SkryťVypnúť reklamu

Ibaže!

Podľa zhody literárnych kritikov je jasné, že tie nuly v radách autorov i ich diel sú trend! Raz sa určite dostane aj do učebníc literatúry a to je vlastne dobre. Keď prevláda nulová poézia, tak je štýlotvorná a nič s tým nenarobíme. Napokon, tie samovydané jednohubky si aj tak nik nezapamätá a z toho davu sa občas vylúpne aj niekto taký, kto vydrží a možno svoj talent rozvinie. Pravda, chce to vytrvalosť a výdrž, hľadať takéto typy, od toho sú snáď kritici platení (tu by mal byť smajlík, aby bolo jasné, že to nie je kritika, ale pokus o vtip). Aby som pravdu povedal, občas mi dobre padne aj to hľadanie a sú momenty, kedy sa nehodnotný výrok hodí viac ako brilantná, ale studená poézia génia (uznávam, že sa tento postoj ľahšie obhajuje, keď je géniov nedostatok, hrôza si predstaviť, keby bolo všetko geniálne, čo by kritici robili?).

SkryťVypnúť reklamu

A na záver, aby som predišiel plamennej diskusii (ha, ha, asi som predsa len optimista), dodávam, že je fajn vedieť, že aj na tie moje zábavky existuje vedecký termín nulová poézia. Hneď sa cítim davovejšie. A možno mám čo meniť, čo je skvelé. Rozhodne aj zdanlivo suchopárne literárne rozbory stoja za úvahu a keď uvážim, že som toho natáral až priveľa, končím.

Zoznam bibliografických odkazov

(všetky texty boli pôvodne uverejnené v Knižnej revue):

1. MATEJOV, Radoslav. Básne a nebásne minulého roka [2002] [online]. Bratislava : LIC, 2009 [cit 2012-08-01]. Dostupné na internete: http://www.litcentrum.sk/22846

2. MATEJOV, Radoslav. Ľahkosť i bremeno mnohorakosti : Slovenská poézia 2005 [online]. Bratislava : LIC, 2009 [cit 2012-08-01]. Dostupné na internete: http://www.litcentrum.sk/35003

3. MATEJOV, Radoslav. Istoty a neistoty lyriky : Slovenská poézia 2007 [online]. Bratislava : LIC, 2009 [cit 2012-08-01]. Dostupné na internete: http://www.litcentrum.sk/46907

4. MATEJOV, Radoslav. Cesta k dubisku : Slovenská poézia 2006 [online]. Bratislava : LIC, 2009 [cit 2012-08-01]. Dostupné na internete: http://www.litcentrum.sk/38853

5. HOSTOVÁ, Ivana. Tvorba ako hľadanie a (najmä) strácanie čitateľa : Slovenská nedebutová poézia 2010 [online]. Bratislava : LIC, 2009 [cit 2012-08-01]. Dostupné na internete: http://www.litcentrum.sk/57069

6. ZITOVÁ, Katarína. Rôzne podoby jedného sveta : Básnické debuty 2010 [online]. Bratislava : LIC, 2009 [cit 2012-08-01]. Dostupné na internete: http://www.litcentrum.sk/57069

7. REBRO, Derek. Tých pár kvapiek vodu nestvorí : Slovenská poézia [2008] [online]. Bratislava : LIC, 2009 [cit 2012-08-01]. Dostupné na internete: http://www.litcentrum.sk/50665

8. RÉDEY, Zoltán. Veľa zbierok - málo poézie : Slovenská poézia [2009] [online]. Bratislava : LIC, 2009 [cit 2012-08-01]. Dostupné na internete: http://www.litcentrum.sk/52427

Erik Kriššák

Erik Kriššák

Bloger 
  • Počet článkov:  698
  •  | 
  • Páči sa:  188x

Fanúšik komiksov, literatúry a hudby. Zoznam autorových rubrík:  PoéziaTextyBásnické grify v praxiPrózaPre detiSúkromnéO hudbeInéKomiksJazerní básnici a iné preklady

Prémioví blogeri

INESS

INESS

107 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Lucia Nicholsonová

Lucia Nicholsonová

207 článkov
Anna Brawne

Anna Brawne

103 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu