Robert Southey - Básne o obchode s otrokmi (I.)

V roku 1797 vydal Southey knihu Poems (Básne). Je v nej 6 sonetov plných odvážnych myšlienok zameraných proti otroctvu.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Autor zvolil tradičnú formu sonetu k netradičnému buričstvu a pobádaniu k sociálnej zmene. Odsudzoval ľahostajnosť britskej verejnosti k utrpeniu černochov a neochotu vzdať sa produktov pochádzajúcich z otrockej práce. Je zaujímavé, že neskoršie vydania knihy vynechávajú predhovor, ktorý som si dovolil uviesť tiež. Celú stať začínal upravený citát z Evanjelia podľa Matúša, 27. kapitola, 24. verš: „Keď Pilát videl, že už nič nepomôže, ba že pobúrenie ešte silnie, vzal vodu, umyl si ruky pred zástupom a vyhlásil: Ja nemám vinu na tejto krvi. To je vaša vec!“.    

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Toto je preklad úvodnej state a prvého sonetu. Ďalšie budú nasledovať.

Básne o obchode s otrokmi (Poems Concerning the Slave-Trade)

Ja nemám vinu na tejto krvi, VŠAK UVIDÍTE!

I am Innocent of this Blood, SEE YE TO IT!

Predhovor

Preface

Keď sa v Anglicku po prvýkrát začala diskusia o zrušení OBCHODU S OTROKMI, priatelia humanity sa snažili uspieť dvomi spôsobmi. Buď zastaviť obchod okamžite zásahom vlády alebo bojkotom tovarov Západoindickej spoločnosti, čo bola pomalá, ale istá metóda. Spočiatku vláda deklarovala nastolenie spravodlivosti a nadšení jedinci prestali kupovať cukor. Nadšenie ich rýchlo prešlo, väčšina z tých, ktorí podstúpili túto obetu (uvádzam toto trápne slovo, ale oni si mysleli, že sa obetovali), presvedčili samých seba, že Parlament to všetko zariadi a úsilie jedincov viac netreba. Takto sa skončil jeden pokus a druhý teraz efektne zničila neúprimnosť, ktorá pobavila pána Wilberforcea a uspokojila obchodníkov s otrokmi.

 

Stále tu však ostávajú dva spôsoby, ako by sa možno tento obchod dal zastaviť. Predstavením Východoindickej spoločnosti alebo javorového sirupu, alebo priliehavou totálnou vzburou Černochov: trestajúcou pomstou Afričanov alebo ochotou civilizovaných Kresťanov byť humánni.

 

Nasledujúce básne miestami narážajú na tieto dva minulé i budúce javy: na zvyk Angličanov viesť vzrušujúce vojny popri Pobreží otrokov, aby mohli kupovať otrokov a niekedy aj potrestaním Černochov za vraždu, čoho bol očitým svedkom Hector St. John.

When first the Abolition of the SLAVE-TRADE was agitated in England, the friends of humanity endeavoured by two means to accomplish it.--To destroy the Trade immediately by the interference of Government; or by the disuse of West-Indian productions: a slow but certain method. For a while Government held the language of justice, and individuals with enthusiasm banished sugar from their tables. This enthusiasm soon cooled; the majority of those who had made this sacrifice, (I prostitute the word, but they thought it a sacrifice) persuaded themselves that Parliament would do all, and that individual efforts were no longer necessary. Thus ended the one attempt; and the duplicity with which Mr. Wilbeforce has been amused, and the Slave-Merchants satisfied, has now effectually destroyed the other.

There are yet two other methods remaining, by which this traffic will probably be abolished. By the introduction of East-Indian or Maple Sugar, or by the just and general rebellion of the Negroes: by the vindictive justice of the Africans, or by the civilized Christians finding it in their interests to be humane.

To these past and present prospects the following Poems occasionally allude: to the English custom of exciting wars upon the Slave Coast that they may purchase prisoners, and to the punishment sometimes inflicted upon a Negro for murder, of which Hector St. John was an eye-witness.

Sonet I

Sonnet I

Zlé ruky zadrž! Vari v tvojej zemi

pchať musí džgavý sup svoj zobák do krvi?

Či preto musia tvoji Negri, mŕtvoly,

prísť na žraločí banket nakazení?

Zlé ruky zadrž! Čí démon ich ženie

k Masakru? Kdesi na divokom pobreží

slzy vdov kropia vence, ktorým náleží

pekelný prameň Slávy, jatky žerie,

korunu z prilby vije? Zdvíha oštep!

Zmetie vás ako všeničiaci uragán,

do hlbín vsotí onen brechot k útrapám;

Hľa, bledý diabol, chladný Obchod v pocte

zlatý mor dýchne do krajiny mamonov,

delí si svoju korisť s Vojnou démonov.

Hold your mad hands! for ever on your plain

Must the gorged vulture clog his beak with blood?

For ever must your Nigers tainted flood

Roll to the ravenous shark his banquet slain?

Hold your mad hands! what daemon prompts to rear

The arm of Slaughter? on your savage shore

Can hell-sprung Glory claim the feast of gore,

With laurels water'd by the widow's tear

Wreathing his helmet crown? lift high the spear!

And like the desolating whirlwinds sweep,

Plunge ye yon bark of anguish in the deep;

For the pale fiend, cold-hearted Commerce there

Breathes his gold-gender'd pestilence afar,

And calls to share the prey his kindred Daemon War.

Erik Kriššák

Erik Kriššák

Bloger 
  • Počet článkov:  698
  •  | 
  • Páči sa:  187x

Fanúšik komiksov, literatúry a hudby. Zoznam autorových rubrík:  PoéziaTextyBásnické grify v praxiPrózaPre detiSúkromnéO hudbeInéKomiksJazerní básnici a iné preklady

Prémioví blogeri

Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

35 článkov
INEKO

INEKO

117 článkov
Věra Tepličková

Věra Tepličková

1,067 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu