Autor zvolil tradičnú formu sonetu k netradičnému buričstvu a pobádaniu k sociálnej zmene. Odsudzoval ľahostajnosť britskej verejnosti k utrpeniu černochov a neochotu vzdať sa produktov pochádzajúcich z otrockej práce. Je zaujímavé, že neskoršie vydania knihy vynechávajú predhovor, ktorý som si dovolil uviesť tiež. Celú stať začínal upravený citát z Evanjelia podľa Matúša, 27. kapitola, 24. verš: „Keď Pilát videl, že už nič nepomôže, ba že pobúrenie ešte silnie, vzal vodu, umyl si ruky pred zástupom a vyhlásil: Ja nemám vinu na tejto krvi. To je vaša vec!“.
Toto je preklad úvodnej state a prvého sonetu. Ďalšie budú nasledovať.
Básne o obchode s otrokmi (Poems Concerning the Slave-Trade)
Ja nemám vinu na tejto krvi, VŠAK UVIDÍTE! | I am Innocent of this Blood, SEE YE TO IT! |
---|---|
Predhovor | Preface |
Keď sa v Anglicku po prvýkrát začala diskusia o zrušení OBCHODU S OTROKMI, priatelia humanity sa snažili uspieť dvomi spôsobmi. Buď zastaviť obchod okamžite zásahom vlády alebo bojkotom tovarov Západoindickej spoločnosti, čo bola pomalá, ale istá metóda. Spočiatku vláda deklarovala nastolenie spravodlivosti a nadšení jedinci prestali kupovať cukor. Nadšenie ich rýchlo prešlo, väčšina z tých, ktorí podstúpili túto obetu (uvádzam toto trápne slovo, ale oni si mysleli, že sa obetovali), presvedčili samých seba, že Parlament to všetko zariadi a úsilie jedincov viac netreba. Takto sa skončil jeden pokus a druhý teraz efektne zničila neúprimnosť, ktorá pobavila pána Wilberforcea a uspokojila obchodníkov s otrokmi.
Stále tu však ostávajú dva spôsoby, ako by sa možno tento obchod dal zastaviť. Predstavením Východoindickej spoločnosti alebo javorového sirupu, alebo priliehavou totálnou vzburou Černochov: trestajúcou pomstou Afričanov alebo ochotou civilizovaných Kresťanov byť humánni.
Nasledujúce básne miestami narážajú na tieto dva minulé i budúce javy: na zvyk Angličanov viesť vzrušujúce vojny popri Pobreží otrokov, aby mohli kupovať otrokov a niekedy aj potrestaním Černochov za vraždu, čoho bol očitým svedkom Hector St. John. | When first the Abolition of the SLAVE-TRADE was agitated in England, the friends of humanity endeavoured by two means to accomplish it.--To destroy the Trade immediately by the interference of Government; or by the disuse of West-Indian productions: a slow but certain method. For a while Government held the language of justice, and individuals with enthusiasm banished sugar from their tables. This enthusiasm soon cooled; the majority of those who had made this sacrifice, (I prostitute the word, but they thought it a sacrifice) persuaded themselves that Parliament would do all, and that individual efforts were no longer necessary. Thus ended the one attempt; and the duplicity with which Mr. Wilbeforce has been amused, and the Slave-Merchants satisfied, has now effectually destroyed the other. |
Sonet I | Sonnet I |
---|---|
Zlé ruky zadrž! Vari v tvojej zemi pchať musí džgavý sup svoj zobák do krvi? Či preto musia tvoji Negri, mŕtvoly, prísť na žraločí banket nakazení? Zlé ruky zadrž! Čí démon ich ženie k Masakru? Kdesi na divokom pobreží slzy vdov kropia vence, ktorým náleží pekelný prameň Slávy, jatky žerie, korunu z prilby vije? Zdvíha oštep! Zmetie vás ako všeničiaci uragán, do hlbín vsotí onen brechot k útrapám; Hľa, bledý diabol, chladný Obchod v pocte zlatý mor dýchne do krajiny mamonov, delí si svoju korisť s Vojnou démonov. | Hold your mad hands! for ever on your plain Must the gorged vulture clog his beak with blood? For ever must your Nigers tainted flood Roll to the ravenous shark his banquet slain? Hold your mad hands! what daemon prompts to rear The arm of Slaughter? on your savage shore Can hell-sprung Glory claim the feast of gore, With laurels water'd by the widow's tear Wreathing his helmet crown? lift high the spear! And like the desolating whirlwinds sweep, Plunge ye yon bark of anguish in the deep; For the pale fiend, cold-hearted Commerce there Breathes his gold-gender'd pestilence afar, And calls to share the prey his kindred Daemon War. |