Veru! Jasným kandidátom na prvenstvo je texaská úderka ZZ Top. Túžba uzatvárať každú (anglicky písanú) encyklopédiu svojim heslom sa zrodila, ako to už býva, niekde úplne inde. William Frederick Gibbons sa narodil 16. decembra 1949 v Tanglewoode blízko Houstonu v Texase. Pokiaľ sa človek narodí v štáte osamelej hviezdy, je jasné, že ak prejaví hudobný talent, nevyhne sa blues. Ako päťročného ho mama so sestrou vzali na koncert Elvisa Presleyho a bolo vymaľované! Jeho otec, klavirista a hudobný skladateľ, ho ako osemročného vzal na nahrávanie samotného kráľa blues B. B. Kinga a odtiaľ už viedla priama cesta ku... perkusiám. Presnejšie do New Yorku k slávnemu latino borcovi Titovi Puentemu. Nič to, v trinástich dostal malý Billy prvú gitaru Gibson Melody Maker, k tomu kombo Fender a história mohla smerovať tam, kam mala. Počas štúdia na umeleckej škole v Hollywoode začal hrávať s rôznymi kapelami ako Saints, Billy G. & The Blueflames a Coachmen. Po návrate do Houstonu v roku 1967 založil skupinu The Moving Sidewalks, ktorá hrala niečo medzi blues a psychedéliou. Zanechala po sebe niekoľko singlov, menovite 99th Floor/What Are You Going To Do (1967), Need Me/Every Night A New Surprise (1967), I Want To Hold Your Hand/Joe Blues (1968) a Flashback/No Good To Cry (1969), jedno EP A Band From Texas (1968), no a najmä album Flash (1969). Zároveň predskakovala The Jimi Hendrix Experience na ich prvom americkom turné. Billy sa spriatelil s Hendrixom a ten ho podľa nedoloženej legendy v jednom interview označil za najlepšieho gitaristu na svete. Kapela však hrala aj s ďalšími velikánmi doby, napr. The Doors, 13th Floor Elevators a inými. Každopádne prišiel rok 1969 a dvojica hráčov, Tom Moore (klávesy) a Don Summers (basa), narukovala do armády. Billy nelenil, s bubeníkom Danom Mitchellom splašili klávesáka a basáka Laniera Greiga a pokračovali ďalej. Lenže im to spolu dlho nevydržalo, nuž si Billy začal hľadať nových hráčov. Mitchella vystriedal Frank Beard a Greiga Billy Etheridge (neskôr hral so Stevie Ray Vaughanom) a jeho zasa Dusty Hill.
Joe Michael Hill alias Dusty Hill sa narodil 19. mája 1949 v Dallase. Spolu s bratom Rockym boli odmalička aktívnymi hudobníkmi. Dusty hral na violončelo, ale počúval hlavne blusovú muziku. S bratom hrali za peniaze už od ôsmich rokov, Dusty spieval, ale potom presedlal na basu. Patril k tým málo basgitaristom, ktorí najprv nehrali na gitaru. Neskôr hral v skupinách The Outlaws, The Warlocks (v roku 1966 vydala dva single – Splash Day/Life’s A Misery, If You Really Want Me To Stay/Good Time Trippin’), The Cellar Dwellers (v roku 1968 vydala singel Bad Day/Call) a American Band (v roku 1968 vydala jeden singel If I Were A Carpenter/All I Saw Was You a dva albumy – Is Here a Do Their Thing). Vo všetkých menovaných sa stretol s bubeníkom Frankom Lee Beardom. Ten sa narodil 11. júna 1949 vo Frankstone a hral, okrem zmienených skupín, aj v The Hustlers. Obidvaja sa zúčastnili aj kontroverzného projektu falošnej kapely The Zombies, ktorá hrala hudbu britskej populárnej kapely v Amerike, samozrejme, bez jej súhlasu.
Vráťme sa k The Moving Sidewalks a zároveň sa s ňou rozlúčme. V máji 1969 sa Beard stal jej členom a okamžite zoznámil Gibbonsa s Hillom, ktorý sa stal členom vo februári 1970. Ešte v zostave s Etheridgeom si trio v júli 1969 zmenilo názov a zrodila sa legenda – ZZ Top. Názov vymyslel Gibbons. Chcel spojiť dvoch bluesmanov, B. B. Kinga a Z. Z. Hilla do ZZ King, ale to sa mu zdalo podobné obom menovaným, nuž si povedal, že kráľ je na vrchu (top) a bolo. Kapelu manažoval Bill Ham, ktorý s Gibbonsom spolupracoval už v časoch The Moving Sideways. Jeho Lone Wolf Production zastrešovala aj umelcov ako Eric Johnson a kapely typu Point Blank. V roku 1991 mu Spencer Goodman zavraždil manželku, za čo ho v roku 2000 popravili smrtiacou injekciou. Ham bol dôležitým človekom vytvárajúcim vizuálny imidž a sound ZZ Top až do roka 1996. Zomrel 20. júna 2016.
Prvý singel kapely Salt Lick/Miller’s Farm (1969) nahrali ešte The Moving Sidewalks v zostave Gibbons, Mitchell a Greig. Vyšiel na značke Scat Records a následne aj na London Records, čo bola odnož britskej Decca Records. S tou kapela podpísala kontrakt počiatkom roka 1970 a, ako už bolo spomenuté, zároveň ukončila personálne rošády. Od júla do októbra 1970 sa zatvorila v Robin Hood Studios v Tylere a nahrala materiál na debutový album ZZ Top’s First Album, ktorý vyšiel 16. januára 1971. Obsahoval desať boogie-blues-rockových skladieb, ktoré sľubovali do budúcna veľké veci. Singel (Somebody Else Been) Shaking Your Tree/Neighbor, Neighbor sa v rebríčku neumiestnil. Nič to, od septembra 1971 do januára 1972 si kapela zopakovala nahrávanie v osvedčenom štúdiu a výsledkom bol album Rio Grande Mud. Na trh sa dostal 4. apríla 1971 a sprevádzal ho singel Francene (na albume sa skladba volá Francine), ktorý mal na béčkovej strane buď španielsku verziu tejto skladby (v USA) alebo song Down Brownie (v Európe). Album sa umiestnil na 104. mieste v rebríčku Billboard a singel sa usadil na erotickej polohe číslo 69.
Tretí album Tres Hombres vyšiel v 26. júla 1973 a v Amerike sa z neho stal trhák. V rebríčku sa umiestnil na 8. priečke a sprevádzal ho, dnes už svetoznámy, singel La Grange/Just Got Paid, ktorý sa v čase vydania umiestnil na 41. priečke. Skladba La Grange sa zjavila vo viacerých filmoch a je o nevestinci, ktorý sa neskôr premenoval na Chicken Ranch. Začala sa tiež spolupráca zo zvukovým inžinierom Terry Manningom. V roku 1974 vyšiel „iba“ singel Beer Drinkers & Hell Raisers/La Grange, ale kapela priebežne koncertovala a na turné nahrala živý materiál na album Fandango!. Vystačil na jednu stranu platne, a tak bola druhá strana doplnená o nové štúdiové veci. Singlovka Tush je pravdepodobne najznámejšia skladba kapely zo 70. rokov. V rebríčku sa umiestnila na 20. mieste a béčko singla doplnil blues Blue Jean Blues. V roku 1975 vyšiel aj singel Shiek/Borracho Y Parrandero. Kapela dosiahla svoj bluesrockový vrchol a jej ambície sa zamerali na popularitu, ktorá mala o pár rokov prerásť do celoplanetárnej mánie. Mnohí rockeri jej túto záľubu v úspechu nevedia odpustiť a pomerujú ZZ Top iba podľa imidžu z 80. rokov. Je to škoda, nakoľko jej tvorba na prvých štyroch albumoch spĺňa najprísnejšie bluesové štandardy a ešte je aj svojsky jedinečná. Kým k tomu prišlo, kapela sa načas odmlčala. Prečo?
Dňa 26. novembra 1976 sa na pulty dostal album Tejas. Hoci sa umiestnil na 17. mieste rebríčka, celkovo nedosiahol úspech predchádzajúcich dvoch diel. Nepomohla mu ani štvorica singlov It’s Only Love/Asleep In The Desert (1976), Arrested For Driving While Blind/It’s Only Love (1976), Enjoy And Get It On/El DIablo (1977) a El Diablo/Arrested For Driving While Blind (1977). Kapela vyrazila na podporné turné, ale vzápätí sa rozhodla dať si niekoľkoročnú pauzu. Dôvodom bola najmä Beardova závislosť na drogách. Trávil čas na odvykačke v Houstone a na Jamajke, dokonca sa oženil s priateľkou Catherine Alexander, Gibbons šiel do Európy a Hill do Mexika. Chvíľu pracoval aj na letisku v Dallase, pretože sa chcel vrátiť nohami na zem. Napriek odlúčeniu spolu kapela ostala v kontakte a nachystala si nový imidž, ktorý pozná každý civilizovaný človek. Hill i Gibbons si nechali narásť dlhé brady a zadovážili si slnečné okuliare...
Kapela rozviazala kontrakt s London Records (tí vydali v roku 1977 dvojnásobne platinový výber The Best Of a v roku 1978 ešte aj singel Heard It On The X/Blue Jean Blues, pretože titulná skladba sa stala neoficiálnym hitom, keďže ju americké rádiá často hrávali) a upísala sa velikánom Warner Bros. Records. Tí okamžite (v roku 1978) vydali singel La Grange/Tush. V apríli 1979 sa trojica cestovateľov stretla v štúdiu a do augusta nahrala nové skladby na pripravovaný album Degüello, ktorý vyšiel v novembri. Ukázal nielen nový imidž, ale prvýkrát sa na albume kapely objavili cover verzie (I Thank You, Dust My Broom) a experimenty so zvukom. Beard si dokonca zahral na saxofóne. Album sa umiestnil na 24. mieste v rebríčku a má platinu, predchádzajúce tri albumy boli „iba“ zlaté. Single I Thank You/A Fool For Your Stockings a Cheap Sunglasses/Esther Be The One sa tiež nestratili.
Ani sme sa nenazdali a prišli 80. roky. Pre ZZ Top sa stali synonymom obrovského úspechu. Hneď v roku 1980 sa kapela vybrala prvýkrát do Európy a v Nemecku ju nahrali v rámci Rockpalastu. Video bolo populárne aj za Železnou oponou a v roku 2009 vyšlo na DVD Double Down Live 1980 & 2008. Vystúpila tiež v programe BBC, spolu s elektronickou kapelou Orchestral Manoeuvres In The Dark. Gibbons bol nadšený ich zvukom (čítate dobre) a okamžite si zaumienil, že syntetizátor bude súčasťou zvuku ZZ Top. V novembri 1981 mohli všetci poslucháči zistiť, ako to bude znieť. Album El Loco z 20. júla 1981 a jeho dva single Leila/Don’t Tease Me, Tube Snake Boogie/Heaven, Hell Or Houston doplnil aj nevydaný, ale v rádiách často hraný song Pearl Necklace, takže si každý mohol obrázok urobiť sám. Samotný album bol v rebríčku na 17. mieste. Beard sa v tom čase rozviedol, ale o rok neskôr si vzal Debbie Meredith, s ktorou má tri deti a sú spolu dodnes. V roku 1982 kapela začala nahrávať ďalší album, ktorý vyšiel 23. marca 1983 a ukázal svetu, že aj bluesová kapela môže ovládnuť populárnu hudbu.
Materiál tvoril Gibbons s producentom Lindenom Hudsonom. Hoci kapela tvrdila, že všetky skladby sú jej, Hudson v roku 1986 vyhral súd o autorstvo skladby Thug. Požadoval milión, vysúdil 600 000 dolárov, dve tretiny padli na právnika a pre vydavateľstvo. Kapela prvýkrát nahrávala svoje party oddelene a kvôli dosiahnutiu presného tempa použila v niektorých skladbách automatického bubeníka. K albumu neodmysliteľne patrí aj automobilová limuzína, ktorú všetci poznajú z videoklipov. Ide o upravený model Forda z roku 1933. Gibbons si ho dal poskladať v roku 1976, o päť rokov bol hotový. Stál 50 000 dolárov a nazýva sa Eliminator. Dnes je vystavený v múzeu Rock And Roll Hall Of Fame v Clevelande. A prečo ho všetci poznáme?
V sobotu 1. augusta 1981 na obed začala vysielať hudobná stanica Music Television alias MTV. Prvý klip Video Killed The Radio Star od Buggles sľuboval veľké veci, dnes vieme, že stream killed everything. Faktom ostáva, že vysielanie začalo výrokom – Ladies and gentlemen, rock and roll! – a veru sa v nej rocková muzika držala dosť dlho. Jedným z nadšených sledovateľov bol Jeff Ayeroff, ktorý si uvedomoval masívny dopad tejto stanice na mládež. Na začiatku roka 1983 prišiel do Warner Bros. Records a presvedčil vedenie, že by sa patrilo investovať do prvého videoklipu ZZ Top – Sharp Dressed Man. Ruky, nohy mu pravdepodobne bozkávajú doteraz. Warneri najali filmára Tima Newmana a ten napokon stvoril dva videoklipy, okrem spomínanej skladby aj Legs (vyšiel v máji 1984). V obidvoch sa premáva limuzína riadená sexy dievčatami a v druhom gitaristi prvýkrát použili otáčajúce gitary potiahnuté ovčou vlnou. Moderný syntetický zvuk kombinovaný s gitarami sadol do vkusu mladého publika, ktoré kapelu dovtedy vnímalo ako obstarožnú. Aj keď sa album umiestnil v rebríčku až na 9. mieste, dnes ide o najpredávanejší album kapely, prekonávajúci čokoľvek iné, čo kedy vydala. Štyri single – Gimme All Your Lovin’/If I Could Only Flag Her Down, Legs/Sharp Dressed Man, Sharp Dressed Man/I Got The SIx a TV DInners/Cheap Sunglasses borili hitparády po celom svete. Legs dokonca vyšla aj ako dlhočizná sedem aj čosi minútová „dance mix“ verzia. Inak, MTV udelilo klipu Legs titul najlepšieho videa roka 1984 a cenu za réžiu si odniesol klip Sharp Dressed Man. Samozrejme, klipov bolo viac, napríklad Gimme All Your Lovin’. Kapela vyrazila na mamutie turné, ktoré s prehľadom porazilo ich posledné mega turné Worldwide Texas Tour z rokov 1976-1877. Od mája do októbra 1983 hrala v USA a odskočila si aj do Británie do Dublinu a na festival Monsters Of Rock. V októbri a v Novembri vystupovala v Európe, konkrétne vo Švédsku, v Nórsku, Dánsku, Nemecku, Francúzsku a v Británii, kde musela pridať koncert navyše vo Wembley, pretože dopyt bol neukojiteľný. Na turné využila aj pódiovú výpravu, použila model limuzíny, lasery, pyrotechniku. Napriek uvedenému smerovanie kapely znechutilo mnohých starých fanúšikov. Hill sa raz vyjadril, že mu to pripomenulo situáciu, keď sa Bob Dylan prvý raz predstavil elektrifikovaný. Mladé dievčatá (a mladí chlapci) sa minulosťou nezaťažovali a dopriali kapele zaslúžené milióny. Obzvlášť, keď dielo sprevádzali „merchy“ ako kľúčenky a pod.
Kombinácia Novej vlny a delta blues znie síce podivne, ale ono to fungovalo. Po ZZ Top Summer Holiday E.P. z roka 1985, na ktorom boli štyri skladby (Tush, Got Me Under Pressure, Beer Drinkers & Hell Raisers a I’m Bad, I’m Nationwide) stihla kapela do leta nahrať aj materiál pre album Afterburner, ktorý vyšiel 28. októbra 1985. Prvýkrát s kapelou nespolupracoval Manning a väčšina skladieb sa zjavila ako single. Velco Fry dostala videoklip, choreografiu v ňom pripravila Paula Abdul. V USA skončil na štvrtom mieste rebríčka, v Británii bol dokonca druhý. Kritika však kapele vyčítala, že ju zaujíma iba komerčný úspech a tomu podriaďuje všetko. V roku 1987 vyšiel kontroverzný trojdiskový komplet The Six Pack, ktorý obsahoval prvých päť albumov a El Loco s prerobeným zvukom bicích a gitary. Odvtedy staré mixy kapela zakázala vydávať. Trvalo dvadsať rokov, kým si poslucháči opäť mohli vypočuť aspoň niektoré staré albumy v pôvodnom prirodzenom zvuku. V roku 1990 vyšiel tretí album z „komerčnej“ trilógie, a síce Recycler. Nakoľko doba sa menila a rocková muzika sa začínala vracať medzi mladých, ubudlo syntetiky a kapela si spomenula na svoj gitarový blues rock. Kapela si dokonca zahrala vo filme Back To The Future III (upravenú verziu skladby Doubleneck). Tri videoklipy a šestica singlov pomohli albumu na 6. miesto rebríčka v USA a na 8. v Británii, odlev diskochtivých fanúšikov však spôsobil veľký prepad predajov oproti minulým dvom dielam.
Napriek tomu si skupina zabezpečovala stály prísun peňazí a popularity. V roku 1992 vyšla kompilácia Greatest Hits, ktorá obsahovala cover verziu Viva Las Vegas (uspela ako videoklip) a tiež skladbu Gun Love, obe si viedli úspešne ako single. Zároveň ukončila spoluprácu s Warner Bros. Records. O rok neskôr uviedli do siene slávy Rock And Roll Hall Of Fame kapelu Cream. V roku 1994 sa upísala RCA Records za horibilnú čiastku 35 miliónov dolárov. Okamžite nasledoval trhák, januárový album Antenna. Štyri single uviedla skladba Pincushion. Warner Bros. Records pre zmenu vydali vynikajúcu výberovku s výstižným názvom – One Foot In The Blues. V septembri 1996 sa na pultoch objavil album Rhythmeen, údajne ten pravý návrat k bluesovým koreňom, ale zvuk bol, ako to povedať, zvláštny. Štvorica singlov si tiež neviedla zle. Išlo o posledný album, na ktorom sa podieľal verný Bill Ham. Ďalší zvukový experiment kapela nahrala na jar 1999, vyšiel 28. septembra toho roka pod názvom XXX. Album obsahoval aj niekoľko koncertných skladieb z turné, kde hosťoval aj slávny gitarista Jeff Beck. Dva single (Fearless Boogie a 36-22-36) nezabodovali. V roku 2003 vyšla zaujímavá štvordisková kompilácia Chrome, Smoke & BBQ, ktorá obsahovala prvý singel, raritné koncertné nahrávky a dokonca aj pár skladieb The Moving Sidewalks. Dôležité bolo, že skladby z prvých albumov boli v pôvodných mixoch. Vyšiel aj nový, opäť zvukovo svojský album Mescalero. Stalo sa tak 15. apríla 2003. Sprevádzal ho singel Piece. Tým sa naplnil kontrakt s RCA Records. Kapela síce prestížne otvárala Super Bowl alebo hrala tu i tam, zdalo sa však, že bude žiť zo zašlej slávy.
V roku 2004 boli ZZ Top uvedení do rokenrolovej siene slávy. Uviedol ich Keith Richards z Rolling Stones a zahrali La Grange a Tush. Na trh sa postupne dostali niektoré remasterované albumy, ctiace pôvodné mixy starých albumov a bonusové koncertné nahrávky. Vyšiel aj ďalší výber Rancho Texicano: The Very Best of ZZ Top. Keďže kapela stále vystupovala, vydala aj dva koncertné albumy, Live From Texas (2008) a Double Down Live (2009). V júni roka 2011 odznel jej nový singel Flyin’ High vo vesmíre. Astronaut Michael Fossum, priateľ členov kapely, si ho vzal a premiérovo ho pustil na medzinárodnej vesmírnej stanici ISS. V roku 2012 vyšlo iba na internete EP Texicali, ktoré obsahovalo prvé štyri skladby albumu La Futura. Ten vyšiel 11. septembra a medzi fanúšikmi sa teší veľkej obľube, keďže sa vrátil k bluesovej nálade najlepších diel zo 70. rokov. Singel I Gotsta Get Paid sa zjavil vo filme Battleship. V roku 2013 si najprv Beard konečne nechal narásť bradu, ale iniciatívu mimo kapely začal vyvíjať Gibbons. Už v januári ohlásil, že The Moving Sidewalks odohrajú jeden koncert, a síce 30. marca v B. B.King’s Blues Clube v New Yorku. Za tie roky samozrejme hosťoval na mnohých albumoch a v skladbách iných interpretov, toto však bolo iné. Šou sa rýchlo vypredala, nuž kapela odohrala ešte ďalšie dve vystúpenia, 1. mája na festivale Austin Psych Fest a 28. septembra na charitatívnej akcii v Houstone. A v tomto roku zomrel Lanier Greig.
V roku 2014 vydali ZZ Top koncertný album Live At Montreux 2013 a výberovku The Very Baddast. V roku 2015 vydal Gibbons prvú sólovku Perfectamunodo. Nasledovali ju ďalšie dva sólové albumy – The Big Bed Blues (2018) a Hardware (2021). V roku 2016, opäť v septembri, vyšiel kapele ZZ Top koncertný album Tonite At Midnight: Live Greatest Hits From Around The World. V roku 2017 museli ukončiť koncertnú šnúru kvôli zlému zdravotnému stavu Dustyho Hilla. V roku 2019 vyšla výberovka Goin’ 50. Netflix tiež uverejnil dokumentárny film That Little Ol’ Band From Texas. V apríli 2020 Gibbons priznal, že chystajú nový album a chceli by, aby na ňom hral Jeff Beck. Následne musel z turné odísť Dusty Hill kvôli zraneniu. Nešťastná správa, ktorú si všimli aj slovenské médiá, odznela dňa 28. júla 2021, kedy Dusty zomrel vo veku sedemdesiatdva rokov. Nikto by sa nečudoval, keby kapelu postihol osud Led Zeppelin alebo Motörhead, a teda by ukončila činnosť. Avšak, ZZ Top pokračovali v turné s Elwoodom Francisom, ktorý robil Hillovi bedňáka a ten si údajne prial, aby ho nahradil. V júli 2022 by mal vyjsť nový album Raw zachytávajúci pôvodnú zostavu v Gruene Hall v roku 2019. Najslávnejšia texaská rocková úderka tu s nami evidentne ešte nejaký čas pobudne, tak sa nechajme prekvapiť.
