Balada nočnej mory
I.
Večer si matka k postieľke líha,
v postieľke synček detský sen sníva.
Odbila polnoc, spia tu už dvaja,
matka a chlapček, čoho sa boja?
II.
V štôlni vzduch páchne
v nôške syn, ach nie!
Slabou rukou hmatá
matka po ňom. Rata!
Keď klbko vytiahne,
tak jej hneď odľahne.
Cestu si značí
jak osud dačí.
Podlaha uhýba pod nohami
akoby nechcela s tajomstvami
deliť sa so zúfalou stvorou,
ktorá si prešla nočnou morou.
Až pokým sviečku nezapáli,
bezmocne zjajkne, plače malý...
Prvý raz nádej zamrela.
Druhý raz hrôz je priveľa.
Napokon dieťa ružolíce
desivo zvrieskne do tretice.
III.
Akúže hrôzu zjavila sviečka?
Kradmé sú oči, kdeže sú viečka?!
V pletenci zmijí sa narodili
pohľady sýte, čo jedmi vpili
sa do tela z matkinej noše
tam zrazu on, záchranca vošiel!
Vošiel a ľahol, na matku nedbá,
zaklínač hadov, zlovestná hudba,
keby sa ozvala, bola by vhodná,
dvojica z kalicha horkosť až do dna
popíja skrz suché pery.
Azda sa v zlom neteperí
sem, medzi tie besné zvery?
Prvý raz nádej zamrela.
Druhý raz hrôz je priveľa.
Napokon dieťa ružolíce
desivo zvrieskne do tretice.
IV.
Zaklínač hadov v kúte spí,
skrútený ako jeden z nich.
Potichu, mĺkvo stadiaľ bež!
Nestonaj, nesyč! Dýchať smieš.
Klbko sa vinie v noci, dni
kde je mu koniec, miznú sny.
V.
Z postele skáče, výkrik tne úsvit,
povedľa lôžka dieťa sa dusí!
Nedýcha vari, na krku tichým
pramienkom život opúšťa vpichy
tesákov, ktoré škeria sa z tlamy
beštie bez nôh z posteľnej drámy.
A v kúte? Ach, v kúte
sú oči kruté!
VI.
Zaklínač hadov v kúte spí,
skrútený ako jeden z nich.