Boží hod
Psyché sa vznáša na oblohe,
uniká mrakom, aj keď prší.
Čo bolo pestré, dnes je strohé,
drevený krížik na návrší.
Pod krížom šuští čerstvá hlina,
Bez viny do nej hodia kameň.
A pod ňou v rakve ruky spína
bezduché telo. Zdravas'! Amen!
Červíky tasia príbor, aha!
Hlavný chod vonia ako Niva.
Toto je osud? Márna snaha!
Len duša, tá sa z mračien díva.
Skrýva sa v bleskoch, pokým leje,
prehrešky sudca hromom ráta.
A že ich bolo! Do nádeje
vpisuje večný verdikt - Satan.