Písmo:
A-
|
A+
Dormeo a Júlia
Si mäkšia ako najkrehkejšia z vábnych perín,
nuž v pamäťovej pene vášeň popíjaj!
Som lôžkom, patrím tebe, moja Júlia,
tak leťme, aj keď osud krídla neoperil!
Vraj nikto v prelietavé šťastie neuverí
a vĺča v nore nepoleží, zavýja
na mesiac, ktorý škodí noci, ani ja
nehodlám stonať pod bremenom viery.
Do matnej diery zaliezť, tam si užívať
falošných hriechov, priazne nenásytných bohýň...
To radšej obetujem srdce zaživa
a budem tvojím bidlom, jedinečným z mnohých!
Dormeom, kým sa so mnou do snov zadívaš,
užime jedy, z vlhkých perín poďme vnohy!
