Kuvikanie

Písanie básní, o básňach, básní o básňach a podobne, navyše, populárno-náučnou formou, ako si zvyknem občas v slabých chvíľkach namýšľať, nie je práve vďačné. Opomeniem teraz anarchistické obviňovania neobmedzených, ktorí v čomkoľvek kritickom šípia svetové sprisahanie voči, neprekvapujúco, ich maličkostiam. Mám skôr na mysli samotný text, ktorý po určitom čase začne vyzerať podozrivo nezmyselne, ba až blbo. Heslo „neviem a nemlčím“ je až priveľmi výstižné, než aby som naň neustále zabúdal. Mám však skvelú výhovorku. Dnes to už predsa nikto nerobí! A niekto by mal písať o každom aspekte ľudského univerza, no nie? Námietky, že to robia davy, iba o nich neviem, neberiem, kým mi niekto tie davy nekonkretizuje. Aby som to uzavrel, nasleduje niečo úplne iné.

Erik Kriššák Bloger

Odoberať blogera Odber aktívny