Písmo:
A-
|
A+
Lyrická nuda
Keď som ju písal,
v duši to vrelo.
Keď si ju čítaš,
chladné máš telo.
Keď som jej veril,
veril som v teba.
Keď si si zívla,
nuž, tak mi treba.
Keď som ju odel
do večných rovín,
tak si sa z toho
vyzula: „Dovi!“
