Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)
Odzobaná prasklinka v kôre bez tváre
Kto ma tam usadí,
kde rastie pŕhľava?
Niet takej záhady,
čo nechce rozprávať.
Zlomil som vetvičku,
nie naschvál, omylom.
Krvavo po líčku
švihla mi, stačilo!
Lámal som latinu,
sekla mi po prstoch.
Vraj slová zahynú
vzdialené od pŕs, och!
Pukne aj porcelán,
v ktorom sa glazúra
tvári, že nechcela
do srdca nabúrať.
Čo je to za údel?
Príde aj na cepy
a po nich nebude
viac už čo zalepiť.
Zložím sa zakaždým,
keď spadnem z valacha.
Nikdy som nejazdil.
Čo povieš? Cha, cha, cha!
Napokon bude mi
zaiste veselo.
Veď všetky problémy
štopkám si na telo.
