Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(29)
Opera samoty
Na prázdne steny vedomia
odtláčam dotyky svojich blízkych.
Pobádam smiech z pamäti,
aby zohral svoje divadlo
a ja som nebol iba divákom.
Masky rímskych bôžikov
sa s veľkohubým úškrnom
spájajú so „žabacou“ operou.
Zrazu mám dve tváre
a jedno „f“, aj to dvakrát.
Už stačilo hrania
samého pred sebou!
