Písmo:
A-
|
A+
Osamotený verš
Výkriky, krik a revanie
slovíčok, ktoré odvanie
vetríček, víchor, hlušina,
v samote báseň začína.
Veršíky, verše, ozveny,
stoj, čo stoj chcú sa premeniť
na nádej, radosť, extázu,
vytriasať dušu od mrazu.
Nehrejú, pália, zžierajú
zhodili krídla, padajú
v ústrety, čelom, popredku,
rýmy sú razom v prostriedku.
Tichučko, ticho, záhrobne
ceruzka srdce prebodne.
Krváca, prúdi, rinie sa,
spovedi chýba noblesa.
Na dlažbe, na dne, dopekla,
túžba sa v strofách upiekla!
Čo bolo, nie je, nebude,
dielo je v koncoch, na súde.
