Písmo:
A-
|
A+
Po lete
Preto, lebo leto všetkých sklamalo,
Preto, lebo nebo kvetom za málo
napiť dalo hojne.
Preto teraz vzýva slnko oblaky,
aby spitým stromom strapatým
zmizli načas z očí.
Oplešatie každý jeden do rána,
ťažké farby príťažlivo naháňa
doráňaná pôda.
Azda vriaca náruč vrásky vyhladí
naplavenej dávke mrzkej nálady
pokým štetce blčia.
Koniec, neznie viacej óda veselej,
za horizont, k noci miznú nádeje,
ku koreňom dúhy.
Vybledli jej tóny, mlčí orchester.
Vidím, tvoje víchry už sú na ceste.
Vitaj, biela pani.
P.S. Kto si všimol, že to vlastne ani náhodou nie je gúglový ritornel, má u mňa malé bezvýznamné plus.
